MathComps LogoMathComps
ÚlohyMateriályRozcestníkNovinky
Prihlásiť sa

Vtipná algebra

Algebra
Autor
Patrik Bak

1Úvod

V tejto zbierke úloh nájdete moje najobľúbenejšie úlohy, ktoré majú krátke zaujímavé častokrát trikové riešenia využívajúce rôzne algebraické triky.

2Úlohy

Bez ďalšieho otáľania poďme na úlohy. Kľúčom je nájsť vtipnú úpravu. Je ťažké dať všeobecný návod – koniec-koncov, nadštandardné úlohy sú predsa len dosť o kreativite.

Úloha 1

Označme

m∘n=mn+4m+n.m \circ n = \frac{mn+4}{m+n}.m∘n=m+nmn+4​.

Určte

(…((42∘41)∘40)∘⋯∘1)∘0.(\dots((42 \circ 41) \circ 40) \circ \dots \circ 1) \circ 0.(…((42∘41)∘40)∘⋯∘1)∘0.
1Nápoveda

V úlohe sú zdanlivo náhodné konštanty, napríklad 424242 vyzerá, že by mohla byť umelo nastavená. Kebyže máme ručne vyhodnocovať takto veľké čísla, zbláznime sa. Skúste si úlohu pre menšie konštanty.

2Nápoveda

Platí

  • 1∘0=41 \circ 0 = 41∘0=4
  • (2∘1)∘0=2(2 \circ 1) \circ 0 = 2(2∘1)∘0=2
  • ((3∘2)∘1)∘0=2((3 \circ 2) \circ 1) \circ 0 = 2((3∘2)∘1)∘0=2
  • (((4∘3)∘2)∘1)∘0=2(((4 \circ 3) \circ 2) \circ 1) \circ 0 = 2(((4∘3)∘2)∘1)∘0=2

Nie je podozrivé, že to po čase vychádza stále 2?

✓Riešenie

Všimnime si špeciálnu vlastnosť čísla 222 vzhľadom na operáciu ∘\circ∘. Pre ľubovoľné m≠−2m \ne -2m=−2 platí

m∘2=2m+4m+2=2(m+2)m+2=2.m \circ 2 = \frac{2m+4}{m+2} = \frac{2(m+2)}{m+2} = 2.m∘2=m+22m+4​=m+22(m+2)​=2.

Výraz zo zadania vyhodnocujeme postupne zľava, pričom čísla vstupujú do operácie v poradí 42,41,…,2,1,042, 41, \dots, 2, 1, 042,41,…,2,1,0. V momente, keď budeme medzivýsledok skladať s číslom 222, sa hodnota celého výrazu zmení na 222. Všetky nasledujúce operácie budú mať tvar 2∘k2 \circ k2∘k, čo je opäť 222. Výsledok je preto 222.

Úloha 2

Čísla a,b,ca,b,ca,b,c sú nenulové reálne čísla so súčtom 000. Dokážte, že

1a+b+1b+c+1c+a=a2+b2+c22abc.\frac{1}{a+b}+\frac{1}{b+c}+\frac{1}{c+a}=\frac{a^2+b^2+c^2}{2abc}.a+b1​+b+c1​+c+a1​=2abca2+b2+c2​.
1Nápoveda

Podmienku a+b+c=0a+b+c=0a+b+c=0 chceme šikovne využiť, aby sme sa zbavili komplikovaných zlomkov naľavo.

2Nápoveda

Kľúčom je uvedomiť si, že a+b=−ca+b=-ca+b=−c, teda prvý zlomok je vlastne rovný −1c-\frac 1c−c1​, podobne zvyšné.

3Nápoveda

Po úprave stačí ukázať

−(1a+1b+1c)=a2+b2+c22abc,-\left(\frac 1a + \frac 1b + \frac 1c\right) = \frac{a^2+b^2+c^2}{2abc},−(a1​+b1​+c1​)=2abca2+b2+c2​,

po roznásobení

2ab+2bc+2ca=a2+b2+c2.2ab+2bc+2ca=a^2+b^2+c^2.2ab+2bc+2ca=a2+b2+c2.

Teraz potrebujeme znova použiť podmienku a+b+c=0a+b+c=0a+b+c=0. Čo také by sme s ňou mohli urobiť, aby sme dostali výrazy, o ktorých máme niečo dokázať?

✓Riešenie

Z podmienky a+b+c=0a+b+c=0a+b+c=0 vyplýva a+b=−ca+b=-ca+b=−c, b+c=−ab+c=-ab+c=−a a c+a=−bc+a=-bc+a=−b. Ľavú stranu dokazovanej rovnosti preto upravíme na

−1c−1a−1b=−ab+bc+caabc.-\frac{1}{c} - \frac{1}{a} - \frac{1}{b} = -\frac{ab+bc+ca}{abc}.−c1​−a1​−b1​=−abcab+bc+ca​.

Zároveň umocnením rovnosti a+b+c=0a+b+c=0a+b+c=0 na druhú dostaneme

0=(a+b+c)2=a2+b2+c2+2(ab+bc+ca),0 = (a+b+c)^2 = a^2+b^2+c^2 + 2(ab+bc+ca),0=(a+b+c)2=a2+b2+c2+2(ab+bc+ca),

z čoho vyjadríme ab+bc+ca=−12(a2+b2+c2)ab+bc+ca = -\frac{1}{2}(a^2+b^2+c^2)ab+bc+ca=−21​(a2+b2+c2). Dosadením tohto výrazu do upravenej ľavej strany ihneď získame

−−12(a2+b2+c2)abc=a2+b2+c22abc,-\frac{-\frac{1}{2}(a^2+b^2+c^2)}{abc} = \frac{a^2+b^2+c^2}{2abc},−abc−21​(a2+b2+c2)​=2abca2+b2+c2​,

čo sme chceli dokázať.

Úloha 3

Čísla a,b,ca,b,ca,b,c sú kladné reálne také, že ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1. Určte všetky možné hodnoty výrazu

a(b2+1)a+b+b(c2+1)b+c+c(a2+1)c+a.\frac{a(b^2+1)}{a+b}+ \frac{b(c^2+1)}{b+c}+ \frac{c(a^2+1)}{c+a}.a+ba(b2+1)​+b+cb(c2+1)​+c+ac(a2+1)​.
1Nápoveda

Trikom je zjednodušiť každý zlomok individuálne použitím podmienky ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1.

2Nápoveda

Náš skúmaný výraz je plný písmen a je tam jedno číslo, 111. Čo takto sa ho zbaviť?

✓Riešenie

Upravme prvý zlomok dosadením 1=ab+bc+ca1 = ab+bc+ca1=ab+bc+ca do čitateľa:

a(b2+ab+bc+ca)a+b=a(b(a+b)+c(a+b))a+b==a(a+b)(b+c)a+b=ab+ac.\begin{gather*} \frac{a(b^2+ab+bc+ca)}{a+b} = \frac{a(b(a+b)+c(a+b))}{a+b} =\\= \frac{a(a+b)(b+c)}{a+b} = ab+ac. \end{gather*}a+ba(b2+ab+bc+ca)​=a+ba(b(a+b)+c(a+b))​==a+ba(a+b)(b+c)​=ab+ac.​

Cyklicky pre druhý a tretí zlomok dostaneme bc+abbc+abbc+ab a ca+bcca+bcca+bc. Sčítaním všetkých troch upravených výrazov získame

(ab+ac)+(bc+ab)+(ca+bc)=2(ab+bc+ca).(ab+ac) + (bc+ab) + (ca+bc) = 2(ab+bc+ca).(ab+ac)+(bc+ab)+(ca+bc)=2(ab+bc+ca).

Keďže ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1, hodnota výrazu je 222.

Ešte potrebujeme dokázať, že táto hodnota je dosiahnuteľná – zrejme však existujú kladné čísla a,b,ca,b,ca,b,c, pre ktoré ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1ab+bc+ca=1, napríklad a=b=c=3/3a=b=c=\sqrt{3}/3a=b=c=3​/3.

Úloha 4

Čísla a,b,ca,b,ca,b,c sú kladné reálne so súčinom 1. Určte všetky možné hodnoty výrazu

11+a+ab+11+b+bc+11+c+ca.\frac{1}{1+a+ab}+ \frac{1}{1+b+bc}+ \frac{1}{1+c+ca}.1+a+ab1​+1+b+bc1​+1+c+ca1​.
1Nápoveda

Kľúčom je vykonať nejakú šikovnú úpravu niektorých zlomkov, ktorá umožní použiť podmienku abc=1abc=1abc=1. Čo je taká bežná vec, ktorú vieme robiť so zlomkami?

2Nápoveda

Jednoduchý spôsob, ako využiť abc=1abc=1abc=1 napr. v prvom zlomku je rozšíriť ho ccc, potom máme

1c+ac+abc=1c+ac+1.\frac{1}{c+ac+abc}=\frac{1}{c+ac+1}.c+ac+abc1​=c+ac+11​.

Tento zlomok má čírou náhodou taký istý menovateľ ako posledný zlomok.

✓Riešenie

Prvý zlomok rozšírime číslom ccc a druhý výrazom acacac. S využitím abc=1abc=1abc=1 tak upravíme ich menovatele na tvar zhodný s tretím zlomkom:

11+a+ab=cc+ac+abc=cc+ac+1,11+b+bc=acac+abc+abc2=acac+1+c.\begin{align*} \frac{1}{1+a+ab} &= \frac{c}{c+ac+abc} = \frac{c}{c+ac+1}, \\ \frac{1}{1+b+bc} &= \frac{ac}{ac+abc+ab c^2} = \frac{ac}{ac+1+c}. \end{align*}1+a+ab1​1+b+bc1​​=c+ac+abcc​=c+ac+1c​,=ac+abc+abc2ac​=ac+1+cac​.​

Sčítaním všetkých troch zlomkov dostaneme

c1+c+ac+ac1+c+ac+11+c+ac=c+ac+11+c+ac=1.\frac{c}{1+c+ac} + \frac{ac}{1+c+ac} + \frac{1}{1+c+ac} = \frac{c+ac+1}{1+c+ac} = 1.1+c+acc​+1+c+acac​+1+c+ac1​=1+c+acc+ac+1​=1.

Jediná možná hodnota výrazu je 111. Príklad a=b=c=1a=b=c=1a=b=c=1 pritom dokazuje, že táto hodnota je dosiahnuteľná.

Úloha 5

Reálne čísla a,b,ca, b, ca,b,c majú súčet 1. Dokážte, že číslo

(a+bc)(b+ca)(c+ab)(a + bc)(b + ca)(c + ab)(a+bc)(b+ca)(c+ab)

je nezáporné.

1Nápoveda

Trikom je upraviť každú zátvorku individuálne použitím podmienky a+b+c=1a+b+c=1a+b+c=1.

2Nápoveda

Dobrým indikátorom, ako upraviť každú zátvorku, je fakt, že v jednotlivých zátvorkách máme a+bca+bca+bc, kde je prvý člen stupňa 1 a druhý stupňa 2 – čo takto ich nejako oba spraviť stupňa 2?

✓Riešenie

Využijeme podmienku a+b+c=1a+b+c=1a+b+c=1 na úpravu výrazov v zátvorke. Pre prvú zátvorku platí:

a+bc=a(a+b+c)+bc=a2+ab+ac+bc==a(a+b)+c(a+b)=(a+c)(a+b).\begin{gather*} a + bc = a(a+b+c) + bc = a^2+ab+ac+bc =\\= a(a+b)+c(a+b) = (a+c)(a+b). \end{gather*}a+bc=a(a+b+c)+bc=a2+ab+ac+bc==a(a+b)+c(a+b)=(a+c)(a+b).​

Analogicky odvodíme b+ca=(a+b)(b+c)b+ca = (a+b)(b+c)b+ca=(a+b)(b+c) a c+ab=(a+c)(b+c)c+ab = (a+c)(b+c)c+ab=(a+c)(b+c). Vynásobením všetkých troch výrazov dostaneme

(a+bc)(b+ca)(c+ab)=(a+b)2(b+c)2(c+a)2.(a+bc)(b+ca)(c+ab) = (a+b)^2(b+c)^2(c+a)^2.(a+bc)(b+ca)(c+ab)=(a+b)2(b+c)2(c+a)2.

Výsledok je súčinom druhých mocnín reálnych čísel, a preto je nezáporný.

Úloha 6

Pre nenulové reálne čísla a,b,ca,b,ca,b,c platí

1a+1b+1c=1a+b+c.\frac1a + \frac1b + \frac1c = \frac1{a+b+c}.a1​+b1​+c1​=a+b+c1​.

Dokážte, že pre každé nepárne prirodzené číslo nnn platí

1an+1bn+1cn=1an+bn+cn.\frac1{a^n} + \frac1{b^n} + \frac1{c^n} = \frac1{a^n+b^n+c^n}.an1​+bn1​+cn1​=an+bn+cn1​.
1Nápoveda

Zabudnite na to, čo dokazujeme. Kedy vôbec môže platiť predpoklad? Skúste nájsť všetky trojice a,b,ca,b,ca,b,c, ktoré túto rovnosť spĺňajú.

2Nápoveda

Kľúčom je uvedomiť si, že po roznásobení podmienky dostaneme

(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc=0.(a+b+c)(ab+bc+ca)-abc=0.(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc=0.

Tento výraz sa prekvapivo dá rozložiť na súčin. Odtiaľ to už bude priamočiare.

✓Riešenie

Upravme podmienku zo zadania vynásobením menovateľmi:

ab+bc+caabc=1a+b+c,(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc=0.\begin{gather*} \frac{ab+bc+ca}{abc} = \frac{1}{a+b+c},\\ (a+b+c)(ab+bc+ca) - abc = 0. \end{gather*}abcab+bc+ca​=a+b+c1​,(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc=0.​

Výraz na ľavej strane upravíme postupným vynímaním na súčin:

(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc==(a+b+c)(ab+c(a+b))−abc==(a+b)ab+abc+(a+b)2c+(a+b)c2−abc==(a+b)(ab+ac+bc+c2)==(a+b)(a(b+c)+c(b+c))==(a+b)(b+c)(c+a).\begin{align*} (a+b+c)(ab+bc+ca) - abc &= \\ = (a+b+c)(ab + c(a+b)) - abc &= \\ = (a+b)ab + abc + (a+b)^2c + (a+b)c^2 - abc &= \\ = (a+b)(ab + ac + bc + c^2) &= \\ = (a+b)(a(b+c) + c(b+c)) &= \\ = (a+b)(b+c)(c+a).& \end{align*}(a+b+c)(ab+bc+ca)−abc=(a+b+c)(ab+c(a+b))−abc=(a+b)ab+abc+(a+b)2c+(a+b)c2−abc=(a+b)(ab+ac+bc+c2)=(a+b)(a(b+c)+c(b+c))=(a+b)(b+c)(c+a).​=====​

Rovnosť teda platí práve vtedy, keď sú aspoň dve z čísel opačné. Bez ujmy na všeobecnosti nech b=−ab=-ab=−a. Potom pre každé nepárne prirodzené číslo nnn platí bn=(−a)n=−anb^n = (-a)^n = -a^nbn=(−a)n=−an. Ľavá strana dokazovanej rovnosti je

1an+1−an+1cn=1cn.\frac{1}{a^n} + \frac{1}{-a^n} + \frac{1}{c^n} = \frac{1}{c^n}.an1​+−an1​+cn1​=cn1​.

Pravá strana je

1an−an+cn=1cn.\frac{1}{a^n - a^n + c^n} = \frac{1}{c^n}.an−an+cn1​=cn1​.

Ľavá strana sa rovná pravej, čím je dôkaz hotový.

Úloha 7

Navzájom rôzne reálne čísla a,b,ca,b,ca,b,c spĺňajú

a+1b=b+1c=c+1a.a + \frac1b = b + \frac1c = c + \frac1a.a+b1​=b+c1​=c+a1​.

Dokážte, že ∣abc∣=1|abc|=1∣abc∣=1.

1Nápoveda

Zadanie nám hovorí, že platí

a+1b=b+1c,b+1c=c+1a,c+1a=a+1b.\begin{align*} a + \frac 1b &= b + \frac 1c, \\ b + \frac 1c &= c + \frac 1a, \\ c + \frac 1a &= a + \frac 1b. \\ \end{align*}a+b1​b+c1​c+a1​​=b+c1​,=c+a1​,=a+b1​.​

Uvedomenie si, že ide o sústavu troch rovníc, je dobrý krok k tomu, aby bolo prirodzené skúšať rôzne kombinovať rovnice, ako je bežné pri práci so sústavami.

2Nápoveda

Po chvíli ľahko zistíme, že sčítanie a odčítanie rovníc k ničomu nevedie. Kľúčom je tieto rovnice násobiť. K tomu však potrebujeme každú rovnicu trochu upraviť, aby sa nám pri násobení niečo vykrátilo.

✓Riešenie

Z rovnosti a+1b=b+1ca + \frac{1}{b} = b + \frac{1}{c}a+b1​=b+c1​ vyjadríme rozdiel a−ba-ba−b:

a−b=1c−1b=b−cbc.a - b = \frac{1}{c} - \frac{1}{b} = \frac{b-c}{bc}.a−b=c1​−b1​=bcb−c​.

Cyklicky pre ďalšie dvojice získame

b−c=c−acaac−a=a−bab.b - c = \frac{c-a}{ca} \quad\text{a}\quad c - a = \frac{a-b}{ab}.b−c=cac−a​ac−a=aba−b​.

Keďže sú čísla a,b,ca,b,ca,b,c navzájom rôzne, rozdiely a−ba-ba−b, b−cb-cb−c a c−ac-ac−a sú nenulové. Vynásobením týchto troch rovností dostaneme

(a−b)(b−c)(c−a)=(b−c)(c−a)(a−b)(abc)2.(a-b)(b-c)(c-a) = \frac{(b-c)(c-a)(a-b)}{(abc)^2}.(a−b)(b−c)(c−a)=(abc)2(b−c)(c−a)(a−b)​.

Vydelením nenulovým výrazom (a−b)(b−c)(c−a)(a-b)(b-c)(c-a)(a−b)(b−c)(c−a) získame 1=1(abc)21 = \frac{1}{(abc)^2}1=(abc)21​, teda (abc)2=1(abc)^2 = 1(abc)2=1, z čoho vyplýva ∣abc∣=1|abc|=1∣abc∣=1.

Úloha 8

Pre nenulové reálne čísla a,b,ca,b,ca,b,c platí

a2−b2=bca b2−c2=ca.a^2-b^2 = bc \hbox{\quad a \quad} b^2-c^2 = ca.a2−b2=bca b2−c2=ca.

Dokážte, že a2−c2=aba^2 - c^2 = aba2−c2=ab.

1Nápoveda

Sčítaním rovníc dostaneme presne ľavú stranu dokazovanej rovnosti. Stačí teda dokázať niečo, čo vyzerá zdanlivo jednoduchšie.

2Nápoveda

Podľa prvého návodu sme už zistili, že súčet rovníc z podmienky má zmysel. To ešte nie je všetko, potrebujeme niečo ďalšie. Iné než sčítanie rovníc je napríklad násobenie. Predtým ich ale často musíme upraviť – ideálne tak, aby sa po násobení niečo vykrátilo.

✓Riešenie

Sčítaním zadaných rovníc dostaneme

a2−c2=bc+ca.a^2-c^2 = bc+ca.a2−c2=bc+ca.

Na dôkaz tvrdenia teda stačí ukázať, že ab=bc+caab = bc+caab=bc+ca. Prvú rovnicu zo zadania upravíme na a2=b(b+c)a^2 = b(b+c)a2=b(b+c) a druhú na (b−c)(b+c)=ca(b-c)(b+c)=ca(b−c)(b+c)=ca. Vynásobením týchto rovností máme

a2(b−c)(b+c)=abc(b+c).a^2(b-c)(b+c) = abc(b+c).a2(b−c)(b+c)=abc(b+c).

Ak by b+c=0b+c=0b+c=0, tak z prvej upravenej rovnice a2=0a^2=0a2=0, teda a=0a=0a=0, čo odporuje zadaniu. Preto môžeme rovnicu vydeliť nenulovým výrazom a(b+c)a(b+c)a(b+c), čím dostaneme

a(b−c)=bc,a(b-c) = bc,a(b−c)=bc,

čo je zrejme ekvivalentné dokazovanému vzťahu ab=bc+caab=bc+caab=bc+ca. Tým je dôkaz hotový.

Úloha 9*

Len s použitím pera a papiera (a mozgu) nájdite dve štvormiestne čísla, ktorých súčin je rovný 48+68+984^8 + 6^8 + 9^848+68+98.

1Nápoveda

Úloha nám naznačuje, že máme hľadať rozklad na súčin. Náš výraz je ale veľmi neprehľadný, zaveďme najprv vhodnú substitúciu čísel za písmenká, aby sme ho sprehľadnili.

2Nápoveda

Vyjadrenia 4=224=2^24=22, 9=329=3^29=32 a 6=2⋅36=2 \cdot 36=2⋅3 naznačujú, že kľúčová substitúcia je a=2a=2a=2, b=3b=3b=3, výraz je potom rovný

a16+(ab)8+b16.a^{16}+(ab)^8+b^{16}.a16+(ab)8+b16.

Vieme toto rozložiť na súčin?

3Nápoveda

Trikom k rozkladu a16+(ab)8+b16a^{16}+(ab)^8+b^{16}a16+(ab)8+b16 je doplnenie na štvorec, skúste doplniť a16+b16a^{16}+b^{16}a16+b16 na štvorec.

✓Riešenie

Nech a=2a=2a=2, b=3b=3b=3. Výraz zo zadania je potom rovný

a16+a8b8+b16.a^{16} + a^8 b^8 + b^{16}.a16+a8b8+b16.

Tento výraz upravíme doplnením na štvorec a následným použitím vzorca pre rozdiel štvorcov:

a16+a8b8+b16=(a16+2a8b8+b16)−a8b8=(a8+b8)2−(a4b4)2=(a8+b8−a4b4)(a8+b8+a4b4).\begin{align*} a^{16}+a^8b^8+b^{16} &= (a^{16} + 2a^8b^8 + b^{16}) - a^8b^8 \\ &= (a^8+b^8)^2 - (a^4b^4)^2 \\ &= (a^8+b^8-a^4b^4)(a^8+b^8+a^4b^4). \end{align*}a16+a8b8+b16​=(a16+2a8b8+b16)−a8b8=(a8+b8)2−(a4b4)2=(a8+b8−a4b4)(a8+b8+a4b4).​

Dosadíme a=2a=2a=2 a b=3b=3b=3. Potom a4=16a^4=16a4=16, b4=81b^4=81b4=81, a4b4=1296a^4b^4 = 1296a4b4=1296. Ďalej a8=256a^8=256a8=256 a b8=6561b^8=6561b8=6561, a a8+b8=256+6561=6817a^8+b^8 = 256+6561 = 6817a8+b8=256+6561=6817. Jednotlivé zátvorky sú teda rovné:

6817−1296=5521,6817+1296=8113.\begin{align*} 6817 - 1296 &= 5521, \\ 6817 + 1296 &= 8113. \end{align*}6817−12966817+1296​=5521,=8113.​

Obe nájdené čísla sú štvormiestne.

Úloha 10*

V obore reálnych čísel riešte rovnicu

x4+4x3+6x2+4x=6.x^4+4x^3+6x^2+4x=6.x4+4x3+6x2+4x=6.
1Nápoveda

Konštanty na ľavej strane nie sú náhodné a mali by niečo pripomínať.

2Nápoveda

To niečo, čo tieto konštanty by mali pripomínať, sa dokonca učí v škole a má meno.

✓Riešenie

Ľavá strana rovnice pripomína binomickú vetu pre 4 členy. Vskutku,

(x+1)4=x4+4x3+6x2+4x+1.(x+1)^4 = x^4+4x^3+6x^2+4x+1.(x+1)4=x4+4x3+6x2+4x+1.

To je skoro ľavá strana rovnice, potrebujeme ešte pripočítať 1. Rovnica je teda ekvivalentná s rovnicou.

(x+1)4=7.(x+1)^4 = 7.(x+1)4=7.

V obore reálnych čísel má rovnica dve riešenia x=−1±74x=-1\pm \sqrt[ 4 ] 7x=−1±47​.

Úloha 11**

V obore reálnych čísel riešte rovnicu

(x2+3x+2)(x2−2x−1)(x2−7x+12)+24=0.(x^2 + 3x + 2)(x^2 - 2x - 1)(x^2 - 7x + 12) + 24 = 0.(x2+3x+2)(x2−2x−1)(x2−7x+12)+24=0.
1Nápoveda

Kvadratické členy nie sú náhodné. Čo takto sa pozrieť na každý zvlášť, nedá sa pretransformovať?

2Nápoveda

Prvým krokom úlohy je uvedomiť si, že dva z troch našich kvadratických členov sa dajú rozložiť na súčin – napodiv to vychádza aj pekne, je to náhoda?

3Nápoveda

Čo so štyrmi lineárnymi členmi a jedným kvadratickým? Trikom je z nich znova vytvoriť tri kvadratické členy.

4Nápoveda

Aplikovaním rád z predošlých návodov by sme mali dôjsť k rovnici

(x2−2x−8)(x2−2x−3)(x2−2x−1)+24=0.(x^2 - 2x - 8)(x^2 - 2x - 3)(x^2 - 2x - 1) + 24=0.(x2−2x−8)(x2−2x−3)(x2−2x−1)+24=0.

Jej stupeň vieme zjednodušiť vhodnou substitúciou. Mala by zostať rovnica s celočíselnými koreňmi, ktorú už vyriešime stredoškolskými postupmi.

✓Riešenie

Rozložíme prvú a tretiu zátvorku na súčin lineárnych činiteľov:

(x+1)(x+2)(x2−2x−1)(x−3)(x−4)+24=0.(x+1)(x+2)(x^2-2x-1)(x-3)(x-4) + 24 = 0.(x+1)(x+2)(x2−2x−1)(x−3)(x−4)+24=0.

Vhodným preskupením členov máme:

(x+1)(x−3)=x2−2x−3(x+2)(x−4)=x2−2x−8\begin{align*} (x+1)(x-3) &= x^2-2x-3 \\ (x+2)(x-4) &= x^2-2x-8 \end{align*}(x+1)(x−3)(x+2)(x−4)​=x2−2x−3=x2−2x−8​

Dosadením do pôvodnej rovnice máme

(x2−2x−3)(x2−2x−8)(x2−2x−1)+24=0.(x^2-2x-3)(x^2-2x-8)(x^2-2x-1) + 24 = 0.(x2−2x−3)(x2−2x−8)(x2−2x−1)+24=0.

Zavedieme substitúciu y=x2−2xy = x^2-2xy=x2−2x. Rovnica prejde do tvaru

(y−3)(y−8)(y−1)+24=0.(y-3)(y-8)(y-1) + 24 = 0.(y−3)(y−8)(y−1)+24=0.

Po roznásobení a úprave získame

y3−12y2+35y=0y(y2−12y+35)=0y(y−5)(y−7)=0.\begin{align*} y^3 - 12y^2 + 35y &= 0 \\ y(y^2-12y+35) &= 0 \\ y(y-5)(y-7) &= 0. \end{align*}y3−12y2+35yy(y2−12y+35)y(y−5)(y−7)​=0=0=0.​

Pre y∈{0,5,7}y \in \{0, 5, 7\}y∈{0,5,7} doriešime kvadratické rovnice pre xxx:

  • x2−2x=0x^2-2x = 0x2−2x=0 má korene 0,20, 20,2.
  • x2−2x−5=0x^2-2x-5 = 0x2−2x−5=0 má korene 1±61 \pm \sqrt{6}1±6​.
  • x2−2x−7=0x^2-2x-7 = 0x2−2x−7=0 má korene 1±221 \pm 2\sqrt{2}1±22​.

Množina riešení je {0,2,1±6,1±22}\{0, 2, 1 \pm \sqrt{6}, 1 \pm 2\sqrt{2}\}{0,2,1±6​,1±22​}.

Úloha 12**

Celé čísla a,b,ca,b,ca,b,c spĺňajú

(a−b)2+(b−c)2+(c−a)2=abc.(a-b)^2 + (b-c)^2 + (c-a)^2 = abc.(a−b)2+(b−c)2+(c−a)2=abc.

Dokážte, že a+b+c+6∣a3+b3+c3a+b+c+6 \mid a^3+b^3+c^3a+b+c+6∣a3+b3+c3.

1Nápoveda

Kľúčom je spomenúť si na algebraickú identitu, ktorá akosi spája niektoré z výrazov, o ktorých je táto úloha.

2Nápoveda

Kľúčová identita je rozklad výrazu a3+b3+c3−3abca^3+b^3+c^3-3abca3+b3+c3−3abc na súčin. Ak to nepoznáte, skúste si tento rozklad odvodiť. V ďalšom návode prezradíme možné triky, ako naň prísť.

3Nápoveda

K objaveniu a3+b3+c3−3abca^3+b^3+c^3-3abca3+b3+c3−3abc vieme použiť tieto možné postupy:

  • Doplníme a3+b3a^3+b^3a3+b3 na kocku, teda vyjadríme z rozkladu (a+b)3(a+b)^3(a+b)3.
  • Doplníme a3+b3+c3a^3+b^3+c^3a3+b3+c3 na kocku, teda vyjadríme z rozkladu (a+b+c)3=...(a+b+c)^3=...(a+b+c)3=.... Z toho extrahujeme a3+b3+c3=...a^3+b^3+c^3=...a3+b3+c3=.... Zostanú nám iba zmiešané členy ako a2ba^2ba2b, ab2ab^2ab2 a abcabcabc. Tie je potrebné vhodne usporiadať, aby sme vybrali niečo pred zátvorku.
4Nápoveda

Prezradíme kľúčovú identitu

a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)(a2+b2+c2−ab−bc−ca).a^3+b^3+c^3-3abc = (a+b+c)(a^2+b^2+c^2-ab-bc-ca).a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)(a2+b2+c2−ab−bc−ca).

(V predošlom návode naznačené odvodenie nájdete v riešení.)

5Nápoveda

Ako využiť kľúčovú identitu? Potrebujeme ešte jeden trik: uvedomenie si, ako druhá zátvorka rozkladu súvisí s podmienkou zo zadania.

6Nápoveda

Podmienku zo zadania vieme po roznásobení napísať ako

2(a2+b2+c2−ab−bc−ca)=abc.2(a^2+b^2+c^2-ab-bc-ca)=abc.2(a2+b2+c2−ab−bc−ca)=abc.

Zhodou okolností sa nám tu objavila druhá zátvorka nášho rozkladu. Teraz už stačí dať všetko opatrne dohromady.

✓Riešenie

Najprv odvodíme identitu pre rozklad výrazu a3+b3+c3−3abca^3+b^3+c^3-3abca3+b3+c3−3abc. Súčet prvých dvoch kociek doplníme na kocku súčtu podľa vzťahu

a3+b3=(a+b)3−3ab(a+b).a^3+b^3 = (a+b)^3 - 3ab(a+b).a3+b3=(a+b)3−3ab(a+b).

Následne použijeme vzorec pre súčet kociek

x3+y3=(x+y)(x2−xy+y2)x^3+y^3=(x+y)(x^2-xy+y^2)x3+y3=(x+y)(x2−xy+y2)

na členy (a+b)3(a+b)^3(a+b)3 a c3c^3c3:

a3+b3+c3−3abc=(a+b)3+c3−3ab(a+b)−3abc=(a+b+c)((a+b)2−(a+b)c+c2)−3ab(a+b+c)=(a+b+c)(a2+2ab+b2−ac−bc+c2−3ab)=(a+b+c)(a2+b2+c2−ab−bc−ca).\begin{align*} a^3+b^3+c^3-3abc &=\\ (a+b)^3 + c^3 - 3ab(a+b) - 3abc &=\\ (a+b+c)((a+b)^2 - (a+b)c + c^2) - 3ab(a+b+c) &=\\ (a+b+c)(a^2+2ab+b^2 - ac - bc + c^2 - 3ab) &= \\ (a+b+c)(a^2+b^2+c^2-ab-bc-ca)&. \end{align*}a3+b3+c3−3abc(a+b)3+c3−3ab(a+b)−3abc(a+b+c)((a+b)2−(a+b)c+c2)−3ab(a+b+c)(a+b+c)(a2+2ab+b2−ac−bc+c2−3ab)(a+b+c)(a2+b2+c2−ab−bc−ca)​====.​

Druhú zátvorku označme K=a2+b2+c2−ab−bc−caK = a^2+b^2+c^2-ab-bc-caK=a2+b2+c2−ab−bc−ca. Keďže a,b,ca,b,ca,b,c sú celé čísla, aj KKK je celé číslo. Podmienku zo zadania roznásobíme a upravíme do tvaru

(a2−2ab+b2)+(b2−2bc+c2)+(c2−2ca+a2)=abc,(a^2-2ab+b^2) + (b^2-2bc+c^2) + (c^2-2ca+a^2) = abc,(a2−2ab+b2)+(b2−2bc+c2)+(c2−2ca+a2)=abc,

takže 2K=abc2K=abc2K=abc. Tento vzťah dosadíme do odvodenej identity:

a3+b3+c3−3(2K)=(a+b+c)K.a^3+b^3+c^3 - 3(2K) = (a+b+c)K.a3+b3+c3−3(2K)=(a+b+c)K.

Osamostatnením súčtu tretích mocnín dostaneme

a3+b3+c3=6K+(a+b+c)K=K(a+b+c+6).a^3+b^3+c^3 = 6K + (a+b+c)K = K(a+b+c+6).a3+b3+c3=6K+(a+b+c)K=K(a+b+c+6).

Výraz a+b+c+6a+b+c+6a+b+c+6 teda delí a3+b3+c3a^3+b^3+c^3a3+b3+c3.

Poznámka. Ukážeme ešte alternatívny spôsob doplnenia na kocku pomocou rozkladu (a+b+c)3{(a+b+c)^3}(a+b+c)3. Po roznásobení platí:

(a+b+c)3=a3+b3+c3++3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)+6abc\begin{gather*} (a+b+c)^3 = a^3+b^3+c^3+ \\ {}+ 3(a^2b+ab^2+b^2c+bc^2+c^2a+ca^2) + 6abc \end{gather*}(a+b+c)3=a3+b3+c3++3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)+6abc​

takže

a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)3−3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)−9abc,\begin{gather*} a^3+b^3+c^3 - 3abc = (a+b+c)^3 \\ {}- 3(a^2b+ab^2+b^2c+bc^2+c^2a+ca^2)- 9abc, \end{gather*}a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)3−3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)−9abc,​

Z posledného riadku ide vybrať −3-3−3 pred zátvorku, sústreďme sa iba na vnútro tejto zátvorky:

(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ac2)+3abc=a2b+ab2+b2c+c2b+c2a+a2c+3abc=[a2b+ab2+abc]+[b2c+c2b+abc]+[c2a+a2c+abc]=ab(a+b+c)+bc(b+c+a)+ca(c+a+b)=(a+b+c)(ab+bc+ca).\begin{align*} (a^2b+ab^2+b^2c+bc^2+c^2a+ac^2) + 3abc &= \\ a^2b+ab^2+b^2c+c^2b+c^2a+a^2c+3abc &= \\ [a^2b+ab^2+abc]+[b^2c+c^2b+abc]+[c^2a+a^2c+abc] &=\\ ab(a+b+c) + bc(b+c+a) + ca(c+a+b) &= \\ (a+b+c)(ab+bc+ca). \end{align*}(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ac2)+3abca2b+ab2+b2c+c2b+c2a+a2c+3abc[a2b+ab2+abc]+[b2c+c2b+abc]+[c2a+a2c+abc]ab(a+b+c)+bc(b+c+a)+ca(c+a+b)(a+b+c)(ab+bc+ca).​====​

Teraz to už len dať dokopy:

a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)3−3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)−9abc=(a+b+c)3−3(a+b+c)(ab+bc+ca)(a+b+c)((a+b+c)2−3(ab+bc+ca)),\begin{gather*} a^3+b^3+c^3 - 3abc = (a+b+c)^3 \\ {}- 3(a^2b+ab^2+b^2c+bc^2+c^2a+ca^2)- 9abc = \\ (a+b+c)^3 - 3(a+b+c)(ab+bc+ca) \\ (a+b+c)((a+b+c)^2-3(ab+bc+ca)), \end{gather*}a3+b3+c3−3abc=(a+b+c)3−3(a2b+ab2+b2c+bc2+c2a+ca2)−9abc=(a+b+c)3−3(a+b+c)(ab+bc+ca)(a+b+c)((a+b+c)2−3(ab+bc+ca)),​

čo je alternatívny zápis našej dokazovanej identity.

Komentáre

Obsah

  • 1Úvod
  • 2Úlohy
  • Komentáre
MathComps LogoMathComps

Dlhodobobou víziou projektu je vytvoriť platformu pre začínajúcich i pokročilých riešiteľov matematických súťaží, ich tútorov a všetkých priaznivcov.

Navigácia

  • Úlohy
  • Materiály
  • Rozcestník

Projekt

  • O projekte
  • Sponzori

© 2026 MathComps•Patrik Bak•Súkromie a podmienky

MathComps LogoMathComps
ÚlohyMateriályRozcestníkNovinky
Prihlásiť sa