MathComps LogoMathComps
ÚlohyMateriályRozcestníkNovinky
Prihlásiť sa

Matematická indukcia

Dôkazy
Autor
Patrik Bak

1Úvod

Slovo indukcia vo všeobecnosti znamená myšlienkový postup od jednotlivého k všeobecnému. Pri dokazovaní úloh takto často rozmýšľame – hráme sa s malými prípadmi a skúmame, ako z doposiaľ odvodených výsledkov objaviť nové. Matematická indukcia je formálny spôsob dôkazu založený na tejto myšlienke. V tomto materiáli si ho sformalizujeme a následne ukážeme na rôznorodých príkladoch.

2Základná indukcia

Ideu matematickej indukcie si ilustrujeme na dominách. Tie majú vlastnosť: ak padne kkk-té, tak padne aj (k+1)(k+1)(k+1)-vé. Vďaka tomu platí, že ak udrieme do prvého, tak tým pádom padne aj druhé, a teda aj tretie, atď. Záver je, že padnú všetky.

Príklad 1

Dokážte, že súčet prvých nnn prirodzených čísel je rovný n(n+1)2\frac{n(n+1)}22n(n+1)​.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 dostaneme 1=1⋅221 = \frac{1\cdot 2}{2}1=21⋅2​, čo platí. Predpokladajme, že tvrdenie platí pre nejaké nnn. Pre n+1n+1n+1 je nový výraz naľavo rovný

(1+2+⋯+n)+(n+1)=n(n+1)2+(n+1)=(n+1)(n+2)2,(1+2+\cdots+n)+(n+1) = \frac{n(n+1)}{2}+(n+1) = \frac{(n+1)(n+2)}{2},(1+2+⋯+n)+(n+1)=2n(n+1)​+(n+1)=2(n+1)(n+2)​,

čo je presne výraz na pravej strane pre n+1n+1n+1. Dôkaz indukciou je hotový.

Vo všeobecnosti sa dôkaz indukciou skladá z dvoch krokov:

  • Dôkaz tvrdenia pre nejakú počiatočnú hodnotu n0n_0n0​.
  • Dôkaz, že ak tvrdenie platí pre nejaké n≥n0n \ge n_0n≥n0​, tak platí pre n+1n+1n+1.

Vyskúšajte si tento prístup na týchto zapamätaniahodných identitách.

Cvičenie 1

Dokážte nasledujúce identity pre všetky prirodzené čísla nnn:

  • 1+3+⋯+(2n−1)=n21+3+\cdots+(2n-1) = n^21+3+⋯+(2n−1)=n2
  • 12+22+⋯+n2=n(n+1)(2n+1)61^2+2^2+\cdots+n^2 = \frac{n(n+1)(2n+1)}{6}12+22+⋯+n2=6n(n+1)(2n+1)​
  • 13+23+⋯+n3=(1+2+⋯+n)21^3+2^3+\cdots+n^3 = (1+2+\cdots+n)^213+23+⋯+n3=(1+2+⋯+n)2
  • 11⋅2+12⋅3+⋯+1n(n+1)=nn+1\frac{1}{1\cdot 2}+\frac{1}{2\cdot 3}+\cdots+\frac{1}{n(n+1)} = \frac{n}{n+1}1⋅21​+2⋅31​+⋯+n(n+1)1​=n+1n​
  • 1⋅1!+2⋅2!+⋯+n⋅n!=(n+1)!−11\cdot 1!+2\cdot 2!+\cdots+n\cdot n! = (n+1)!-11⋅1!+2⋅2!+⋯+n⋅n!=(n+1)!−1
✓Riešenie

Všetkých päť identít dokážeme indukciou podľa nnn.

  • Vyskúšaním malých prípadov uhádneme vzorec. Pre n=1n=1n=1 platí 1=121=1^21=12. Predpokladajme, že tvrdenie platí pre dané nnn. Potom
    1+3+⋯+(2n−1)+(2n+1)=n2+2n+1=(n+1)2,1+3+\cdots+(2n-1)+(2n+1) = n^2+2n+1 = (n+1)^2,1+3+⋯+(2n−1)+(2n+1)=n2+2n+1=(n+1)2,
    čo je presne tvrdenie pre n+1n+1n+1.
  • Pre n=1n=1n=1 platí 1=1⋅2⋅361 = \frac{1\cdot 2\cdot 3}{6}1=61⋅2⋅3​. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Potom
    12+⋯+n2+(n+1)2=n(n+1)(2n+1)6+(n+1)2==(n+1)(n+2)(2n+3)6,\begin{gather*} 1^2+\cdots+n^2+(n+1)^2 = \frac{n(n+1)(2n+1)}{6}+(n+1)^2 = \cr = \frac{(n+1)(n+2)(2n+3)}{6}, \end{gather*}12+⋯+n2+(n+1)2=6n(n+1)(2n+1)​+(n+1)2==6(n+1)(n+2)(2n+3)​,​
    kde posledná rovnosť plynie z vytknutia (n+1)(n+1)(n+1) a úpravy
    n(2n+1)+6(n+1)6=2n2+7n+66=(n+2)(2n+3)6.\frac{n(2n+1)+6(n+1)}{6} = \frac{2n^2+7n+6}{6} = \frac{(n+2)(2n+3)}{6}.6n(2n+1)+6(n+1)​=62n2+7n+6​=6(n+2)(2n+3)​.
  • Vieme, že
    1+2+⋯+n=n(n+1)2,1+2+\cdots+n = \frac{n(n+1)}{2},1+2+⋯+n=2n(n+1)​,
    takže dokazujeme
    13+⋯+n3=(n(n+1)2)2.1^3+\cdots+n^3 = \left(\frac{n(n+1)}{2}\right)^2.13+⋯+n3=(2n(n+1)​)2.
    Pre n=1n=1n=1 platí 1=11=11=1. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Potom
    13+⋯+n3+(n+1)3=(n(n+1)2)2+(n+1)3=(n+1)2(n24+n+1)=(n+1)2⋅(n+2)24==((n+1)(n+2)2)2.\begin{gather*} 1^3+\cdots+n^3+(n+1)^3 = \left(\frac{n(n+1)}{2}\right)^2+(n+1)^3 \cr = (n+1)^2\left(\frac{n^2}{4}+n+1\right) = (n+1)^2\cdot\frac{(n+2)^2}{4} = \cr = \left(\frac{(n+1)(n+2)}{2}\right)^2. \end{gather*}13+⋯+n3+(n+1)3=(2n(n+1)​)2+(n+1)3=(n+1)2(4n2​+n+1)=(n+1)2⋅4(n+2)2​==(2(n+1)(n+2)​)2.​
  • Pre n=1n=1n=1 platí 12=12\frac{1}{2} = \frac{1}{2}21​=21​. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Potom
    11⋅2+⋯+1n(n+1)+1(n+1)(n+2)==nn+1+1(n+1)(n+2)=n(n+2)+1(n+1)(n+2)==n2+2n+1(n+1)(n+2)=(n+1)2(n+1)(n+2)=n+1n+2.\begin{gather*} \frac{1}{1\cdot 2}+\cdots+\frac{1}{n(n+1)}+\frac{1}{(n+1)(n+2)} = \cr = \frac{n}{n+1}+\frac{1}{(n+1)(n+2)} = \frac{n(n+2)+1}{(n+1)(n+2)} = \cr = \frac{n^2+2n+1}{(n+1)(n+2)} = \frac{(n+1)^2}{(n+1)(n+2)} = \frac{n+1}{n+2}. \end{gather*}1⋅21​+⋯+n(n+1)1​+(n+1)(n+2)1​==n+1n​+(n+1)(n+2)1​=(n+1)(n+2)n(n+2)+1​==(n+1)(n+2)n2+2n+1​=(n+1)(n+2)(n+1)2​=n+2n+1​.​
  • Pre n=1n=1n=1 platí 1=2!−1=11=2!-1=11=2!−1=1. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Pripočítaním (n+1)⋅(n+1)!(n+1)\cdot(n+1)!(n+1)⋅(n+1)! dostaneme
    1⋅1!+⋯+n⋅n!+(n+1)⋅(n+1)!==(n+1)!−1+(n+1)⋅(n+1)!==(n+2)⋅(n+1)!−1=(n+2)!−1.\begin{gather*} 1\cdot 1!+\cdots+n\cdot n!+(n+1)\cdot(n+1)! = \cr = (n+1)!-1+(n+1)\cdot(n+1)! = \cr = (n+2)\cdot(n+1)!-1 = (n+2)!-1. \end{gather*}1⋅1!+⋯+n⋅n!+(n+1)⋅(n+1)!==(n+1)!−1+(n+1)⋅(n+1)!==(n+2)⋅(n+1)!−1=(n+2)!−1.​

Cvičenie 2

Dokážte indukciou nasledujúce vzorce pre súčty prvých nnn členov známych postupností.

  • Súčet aritmetickej postupnosti:
    a+(a+d)+(a+2d)+⋯+(a+(n−1)d)=n(2a+(n−1)d)2.a + (a+d) + (a+2d) + \cdots + (a+(n-1)d) = \frac{n(2a+(n-1)d)}{2}.a+(a+d)+(a+2d)+⋯+(a+(n−1)d)=2n(2a+(n−1)d)​.
  • Súčet geometrickej postupnosti (q≠1q \neq 1q=1):
    a+aq+aq2+⋯+aqn−1=a⋅qn−1q−1.a + aq + aq^2 + \cdots + aq^{n-1} = a\cdot\frac{q^n-1}{q-1}.a+aq+aq2+⋯+aqn−1=a⋅q−1qn−1​.
  • Súčet geometricko-aritmetickej postupnosti (q≠1q \neq 1q=1):
    1+2q+3q2+⋯+nqn−1=1−(n+1)qn+nqn+1(1−q)2.1 + 2q + 3q^2 + \cdots + nq^{n-1} = \frac{1-(n+1)q^n+nq^{n+1}}{(1-q)^2}.1+2q+3q2+⋯+nqn−1=(1−q)21−(n+1)qn+nqn+1​.
✓Riešenie

Všetky tri vzorce dokážeme indukciou podľa nnn.

  • Pre n=1n=1n=1 platí a=1⋅(2a)2=aa=\frac{1\cdot(2a)}{2}=aa=21⋅(2a)​=a. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Pripočítaním (n+1)(n+1)(n+1)-vého člena a+nda+nda+nd k pravej strane dostaneme
    n(2a+(n−1)d)2+a+nd=(n+1)(2a+nd)2.\frac{n(2a+(n-1)d)}{2}+a+nd = \frac{(n+1)(2a+nd)}{2}.2n(2a+(n−1)d)​+a+nd=2(n+1)(2a+nd)​.
  • Pre n=1n=1n=1 platí a=a⋅q−1q−1a = a\cdot\frac{q-1}{q-1}a=a⋅q−1q−1​. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Pripočítaním aqnaq^naqn dostaneme
    a⋅qn−1q−1+aqn=a⋅qn−1+qn(q−1)q−1=a⋅qn+1−1q−1.\begin{gather*} a\cdot\frac{q^n-1}{q-1}+aq^n = a\cdot\frac{q^n-1+q^n(q-1)}{q-1} = a\cdot\frac{q^{n+1}-1}{q-1}. \end{gather*}a⋅q−1qn−1​+aqn=a⋅q−1qn−1+qn(q−1)​=a⋅q−1qn+1−1​.​
  • Pre n=1n=1n=1 platí 1=1−2q+q2(1−q)2=11=\frac{1-2q+q^2}{(1-q)^2}=11=(1−q)21−2q+q2​=1. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Pripočítaním (n+1)qn(n+1)q^n(n+1)qn k pravej strane dostaneme
    1−(n+1)qn+nqn+1(1−q)2+(n+1)qn(1−q)2(1−q)2.\begin{gather*} \frac{1-(n+1)q^n+nq^{n+1}}{(1-q)^2} + \frac{(n+1)q^n(1-q)^2}{(1-q)^2}. \end{gather*}(1−q)21−(n+1)qn+nqn+1​+(1−q)2(n+1)qn(1−q)2​.​
    Čitateľ sa po roznásobení a úprave zjednoduší na 1−(n+2)qn+1+(n+1)qn+21-(n+2)q^{n+1}+(n+1)q^{n+2}1−(n+2)qn+1+(n+1)qn+2.Pre zaujímavosť dodajme, že tento vzorec je možné dostať derivovaním predošlého vzorca napísaného pre n+1n+1n+1.

Cvičenie 3

Dokážte nasledujúce identity pre Fibonacciho čísla, definované rekurzívne ako F1=1F_1=1F1​=1, F2=1F_2=1F2​=1 a Fn+2=Fn+1+FnF_{n+2}=F_{n+1}+F_nFn+2​=Fn+1​+Fn​:

  • F1+F2+⋯+Fn=Fn+2−1F_1+F_2+\cdots+F_n = F_{n+2}-1F1​+F2​+⋯+Fn​=Fn+2​−1
  • F1+F3+⋯+F2n−1=F2nF_1+F_3+\cdots+F_{2n-1} = F_{2n}F1​+F3​+⋯+F2n−1​=F2n​
  • F2+F4+⋯+F2n=F2n+1−1F_2+F_4+\cdots+F_{2n} = F_{2n+1}-1F2​+F4​+⋯+F2n​=F2n+1​−1
✓Riešenie

Všetky tri dokazujeme indukciou podľa nnn.

  • Pre n=1n=1n=1 platí F1=1=F3−1=2−1F_1 = 1 = F_3-1 = 2-1F1​=1=F3​−1=2−1. Predpokladajme
    F1+⋯+Fn=Fn+2−1.F_1+\cdots+F_n = F_{n+2}-1.F1​+⋯+Fn​=Fn+2​−1.
    Pripočítaním Fn+1F_{n+1}Fn+1​ máme
    F1+⋯+Fn+Fn+1=Fn+2−1+Fn+1=Fn+3−1,F_1+\cdots+F_n+F_{n+1}=F_{n+2}-1+F_{n+1} = F_{n+3}-1,F1​+⋯+Fn​+Fn+1​=Fn+2​−1+Fn+1​=Fn+3​−1,
    čo je tvrdenie pre n+1n+1n+1.
  • Pre n=1n=1n=1 platí F1=1=F2F_1=1=F_2F1​=1=F2​. Predpokladajme
    F1+F3+⋯+F2n−1=F2n.F_1 + F_3 + \cdots + F_{2n-1}=F_{2n}.F1​+F3​+⋯+F2n−1​=F2n​.
    Pripočítaním F2n+1F_{2n+1}F2n+1​ dostaneme
    F1+F3+⋯+F2n−1+F2n+1=F2n+F2n+1=F2n+2.F_1 + F_3 + \cdots + F_{2n-1}+F_{2n+1}=F_{2n}+F_{2n+1}=F_{2n+2}.F1​+F3​+⋯+F2n−1​+F2n+1​=F2n​+F2n+1​=F2n+2​.
  • Pre n=1n=1n=1 platí F2=1=F3−1F_2=1=F_3-1F2​=1=F3​−1. Predpokladajme
    F2+F4+⋯+F2n=F2n+1−1.F_2+F_4+\cdots+F_{2n} = F_{2n+1}-1.F2​+F4​+⋯+F2n​=F2n+1​−1.
    Pripočítaním F2n+2F_{2n+2}F2n+2​ máme
    F2+F4+⋯+F2n+F2n+2=F2n+1−1+F2n+2=F2n+3−1.F_2+F_4+\cdots+F_{2n}+F_{2n+2}=F_{2n+1}-1+F_{2n+2}=F_{2n+3}-1.F2​+F4​+⋯+F2n​+F2n+2​=F2n+1​−1+F2n+2​=F2n+3​−1.

Doposiaľ sme dokazovali tvrdenia pre všetky prirodzené čísla nnn. V nasledovnom príklade ukážeme, že to nie je nutné a indukcia môže niekedy začínať neskôr. Tento príklad zároveň otvára ďalší typ úloh, kedy sa indukcia hodí – nerovnosti.

Príklad 2

Pre ktoré prirodzené čísla nnn platí 2n≥n22^n \ge n^22n≥n2?

✓Riešenie

Vyskúšaním malých prípadov dostaneme zvláštne správanie: Pre n=1n=1n=1 a n=2n=2n=2 tvrdenie platí. Človek by si myslel, že platí stále. Avšak pre n=3n=3n=3 máme 8≥98 \ge 98≥9. Pre n=4n=4n=4 sú však veci znova v poriadku a máme 16≥1616 \ge 1616≥16. Pre n=5n=5n=5 potom 32≥2532 \ge 2532≥25, ďalej 64≥3264 \ge 3264≥32. Rozdiely sa zväčšujú, zdá sa, že tvrdenie už bude platiť stále. Formálne ho dokážeme matematickou indukciou pre n≥4n \ge 4n≥4.

Pre n=4n=4n=4 tvrdenie platí. Predpokladajme, že platí pre dané n≥4n \ge 4n≥4, teda že 2n≥n22^n \ge n^22n≥n2. Potom odhadujeme:

2n+1=2⋅2n≥2⋅n2=2n2.2^{n+1} = 2 \cdot 2^n \ge 2 \cdot n^2 = 2n^2.2n+1=2⋅2n≥2⋅n2=2n2.

Stačilo by teda dokázať, že 2n2≥(n+1)22n^2 \ge (n+1)^22n2≥(n+1)2, potom by sme dokopy dostali 2n+1≥(n+1)22^{n+1} \ge (n+1)^22n+1≥(n+1)2.

Platí 2n2≥(n+1)22n^2 \ge (n+1)^22n2≥(n+1)2 práve vtedy, keď 2n2−(n+1)2=n(n−2)−12n^2-(n+1)^2 = n(n-2)-12n2−(n+1)2=n(n−2)−1 je nezáporné. Pre n≥4n \ge 4n≥4 je výraz n(n−2)n(n-2)n(n−2) zjavne rastúci a pre n=4n=4n=4 rovný 888, tvrdenie teda platí.

Poznamenajme, že zvyšková nerovnosť 2n2≥(n+1)22n^2 \ge (n+1)^22n2≥(n+1)2 zjavne platí už od n=3n=3n=3. Problém je, že pôvodná nerovnosť neplatí pre n=3n=3n=3, takže indukcia naozaj nemohla začať skôr.

Odpoveď na otázku z úlohy sú všetky prirodzené čísla okrem n=3n=3n=3.

Skúste si niekoľko nerovností na precvičenie.

Cvičenie 4

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí 2n≥n2^n \ge n2n≥n.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 2≥12 \ge 12≥1. Predpokladajme, že 2n≥n2^n \ge n2n≥n pre dané nnn. Potom

2n+1=2⋅2n≥2n≥n+1,2^{n+1} = 2\cdot 2^n \ge 2n \ge n+1,2n+1=2⋅2n≥2n≥n+1,

keďže 2n≥n+12n \ge n+12n≥n+1 pre n≥1n \ge 1n≥1.

Cvičenie 5

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla n≥4n \ge 4n≥4 platí n!>2nn! > 2^nn!>2n.

✓Riešenie

Pre n=4n=4n=4 platí 24>1624 > 1624>16. Predpokladajme, že n!>2nn! > 2^nn!>2n pre dané n≥4n \ge 4n≥4. Potom

(n+1)!=(n+1)⋅n!>(n+1)⋅2n,(n+1)! = (n+1)\cdot n! > (n+1)\cdot 2^n,(n+1)!=(n+1)⋅n!>(n+1)⋅2n,

teraz použijeme, že n+1≥5>2n+1 \ge 5 > 2n+1≥5>2, takže

(n+1)!>(n+1)⋅2n≥2⋅2n=2n+1.(n+1)! > (n+1) \cdot 2^n \ge 2 \cdot 2^n = 2^{n+1}.(n+1)!>(n+1)⋅2n≥2⋅2n=2n+1.

Cvičenie 6

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí

1n+1+1n+2+⋯+12n≥12.\frac{1}{n+1} + \frac{1}{n+2} + \cdots + \frac{1}{2n} \ge \frac{1}{2}.n+11​+n+21​+⋯+2n1​≥21​.
✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 12≥12\frac{1}{2} \ge \frac{1}{2}21​≥21​. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Označme Sn=1n+1+⋯+12nS_n = \frac{1}{n+1}+\cdots+\frac{1}{2n}Sn​=n+11​+⋯+2n1​. Potom

Sn+1=1n+2+⋯+12n+12n+1+12n+2==Sn−1n+1+12n+1+12n+2.\begin{gather*} S_{n+1} = \frac{1}{n+2}+\cdots+\frac{1}{2n}+\frac{1}{2n+1}+\frac{1}{2n+2} = \cr = S_n - \frac{1}{n+1}+\frac{1}{2n+1}+\frac{1}{2n+2}. \end{gather*}Sn+1​=n+21​+⋯+2n1​+2n+11​+2n+21​==Sn​−n+11​+2n+11​+2n+21​.​

Stačí overiť, že

−1n+1+12n+1+12n+2≥0,-\frac{1}{n+1}+\frac{1}{2n+1}+\frac{1}{2n+2} \ge 0,−n+11​+2n+11​+2n+21​≥0,

po úprave na spoločný menovateľ dostaneme

12(2n+1)(n+1)>0\frac{1}{2(2n+1)(n+1)} > 02(2n+1)(n+1)1​>0

čo zrejme platí.

Cvičenie 7

Dokážte Bernoulliho nerovnosť: pre reálne x≥−1x \ge -1x≥−1 a prirodzené nnn platí

(1+x)n≥1+nx.(1 + x)^n \ge 1 + nx.(1+x)n≥1+nx.
✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 1+x≥1+x1+x \ge 1+x1+x≥1+x. Predpokladajme, že

(1+x)n≥1+nx(1+x)^n \ge 1+nx(1+x)n≥1+nx

pre dané nnn. Keďže 1+x≥01+x \ge 01+x≥0, môžeme obe strany vynásobiť výrazom (1+x)(1+x)(1+x):

(1+x)n+1≥(1+nx)(1+x)=1+(n+1)x+nx2.(1+x)^{n+1} \ge (1+nx)(1+x) = 1+(n+1)x+nx^2.(1+x)n+1≥(1+nx)(1+x)=1+(n+1)x+nx2.

Potrebujeme dokázať, že posledný výraz je aspoň 1+(n+1)x1+(n+1)x1+(n+1)x, čo je ale zrejmé, lebo nx2nx^2nx2 je nezáporné.

Indukciu vieme použiť aj na dokazovanie deliteľnosti.

Príklad 3

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí 6∣n3−n6 \mid n^3-n6∣n3−n.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 1−1=01-1=01−1=0 a 6∣06 \mid 06∣0. Predpokladajme, že 6∣n3−n6 \mid n^3-n6∣n3−n pre dané nnn. Potom

(n+1)3−(n+1)=n3+3n2+3n+1−n−1==(n3−n)+3n(n+1).\begin{gather*} (n+1)^3-(n+1) = n^3+3n^2+3n+1-n-1 = \cr = (n^3-n)+3n(n+1). \end{gather*}(n+1)3−(n+1)=n3+3n2+3n+1−n−1==(n3−n)+3n(n+1).​

Prvý člen je deliteľný 6 podľa indukčného predpokladu. V druhom člene je číslo n(n+1)n(n+1)n(n+1) súčin dvoch po sebe idúcich čísel, teda párny, a po vynásobení 3 dostaneme násobok 6.

Príklad 4

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí 3∣4n−13 \mid 4^n-13∣4n−1.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 4−1=34-1=34−1=3 a 3∣33 \mid 33∣3. Predpokladajme, že 3∣4n−13 \mid 4^n-13∣4n−1 pre dané nnn. Potom

4n+1−1=4⋅4n−1=4(4n−1)+3.4^{n+1}-1 = 4\cdot 4^n-1 = 4(4^n-1)+3.4n+1−1=4⋅4n−1=4(4n−1)+3.

Prvý sčítanec je deliteľný 3 podľa indukčného predpokladu a 333 je zjavne deliteľné 3, teda aj ich súčet.

Cvičenie 8

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí 9∣4n+6n−19 \mid 4^n+6n-19∣4n+6n−1.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 4+6−1=94+6-1=94+6−1=9 a 9∣99 \mid 99∣9. Predpokladajme, že 9∣4n+6n−19 \mid 4^n+6n-19∣4n+6n−1 pre dané nnn. Potom

4n+1+6(n+1)−1=4⋅4n+6n+5==4(4n+6n−1)−18n+9==4(4n+6n−1)+9(1−2n).\begin{gather*} 4^{n+1}+6(n+1)-1 = 4\cdot 4^n+6n+5 = \cr = 4(4^n+6n-1)-18n+9 = \cr = 4(4^n+6n-1)+9(1-2n). \end{gather*}4n+1+6(n+1)−1=4⋅4n+6n+5==4(4n+6n−1)−18n+9==4(4n+6n−1)+9(1−2n).​

Prvý sčítanec je deliteľný 9 podľa indukčného predpokladu a druhý je zjavne násobok 9.

Cvičenie 9

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí 31∣5n+1+62n−131 \mid 5^{n+1}+6^{2n-1}31∣5n+1+62n−1.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 52+61=315^2+6^1=3152+61=31 a 31∣3131 \mid 3131∣31. Predpokladajme, že 31∣5n+1+62n−131 \mid 5^{n+1}+6^{2n-1}31∣5n+1+62n−1. Potom

5n+2+62n+1=5⋅5n+1+36⋅62n−1==5(5n+1+62n−1)+31⋅62n−1.\begin{gather*} 5^{n+2}+6^{2n+1} = 5\cdot 5^{n+1}+36\cdot 6^{2n-1} = \cr = 5(5^{n+1}+6^{2n-1})+31\cdot 6^{2n-1}. \end{gather*}5n+2+62n+1=5⋅5n+1+36⋅62n−1==5(5n+1+62n−1)+31⋅62n−1.​

Prvý sčítanec je deliteľný 31 podľa indukčného predpokladu a druhý je zjavne násobok 31.

Pri dôkaze je naozaj nutné overiť prvý krok, inak sa dá dokázať kde-čo. Napríklad aj že číslo tvaru n2+n+1n^2+n+1n2+n+1 je vždy párne. Totiž ak to platí pre dané nnn, tak potom pre n+1n+1n+1 máme (n+1)2+(n+1)+1(n+1)^2+(n+1)+1(n+1)2+(n+1)+1, o čom sa ľahko presvedčíme, že je rovné (n2+n+1)+2(n+1)(n^2+n+1)+2(n+1)(n2+n+1)+2(n+1). Z indukčného predpokladu je n2+n+1n^2+n+1n2+n+1 párne a zrejme 2(n+1)2(n+1)2(n+1) je párne, takže máme súčet dvoch párnych čísel, takže dôkaz je hotový.

Problém je, že keď si teraz dosadíme akékoľvek nnn, tak dostaneme nepárne číslo. Kde je chyba? Nuž, neoverili sme, že tvrdenie platí pre n=1n=1n=1 – vtedy je výraz rovný 3 a je nepárny. Ak by sme teda dokazovali, že tento výraz je vždy nepárny, tak spolu s krokom pre n=1n=1n=1 je dôkaz úplný.

Ďalšie možné úskalie predstavuje táto úloha.

Úloha 1

Nájdite chybu v dôkaze tohto tvrdenia:

Majme n≥2n \ge 2n≥2 priamok v rovine takých, že žiadne dve nie sú rovnobežné. Potom všetky tieto priamky prechádzajú jedným bodom.

Dôkaz: Pre n=2n = 2n=2 tvrdenie platí, lebo dve nerovnobežné priamky sa pretínajú v jednom bode.

Indukčný krok: Nech tvrdenie platí pre nejakých n≥2n \ge 2n≥2 priamok. Vezmime si n+1n+1n+1 priamok p1,p2,…,pn+1p_1, p_2, \dots, p_{n+1}p1​,p2​,…,pn+1​, z ktorých žiadne dve nie sú rovnobežné.

Prvých nnn priamok p1,…,pnp_1, \dots, p_np1​,…,pn​ prechádza podľa indukčného predpokladu jedným bodom XXX. Rovnako priamky p1,…,pn−1,pn+1p_1, \dots, p_{n-1}, p_{n+1}p1​,…,pn−1​,pn+1​ (tiež ich je nnn) prechádzajú jedným bodom YYY. Keďže priamky p1,…,pn−1p_1, \dots, p_{n-1}p1​,…,pn−1​ prechádzajú oboma bodmi XXX aj YYY, nutne X=YX = YX=Y. Tým pádom všetkých n+1n+1n+1 priamok prechádza bodom XXX.

1Nápoveda

Je evidentné, že tvrdenie neplatí už pre n=3n=3n=3. Na pochopenie chyby si skúste napísať indukčný krok pre nnn rovné 2 (kedy dokazujeme, že tvrdenie platí pre 2+1=32+1=32+1=3 priamky).

✓Riešenie

Chyba je vo vete Keďže priamky p1,…,pn−1p_1, \dots, p_{n-1}p1​,…,pn−1​ prechádzajú oboma bodmi XXX aj YYY, nutne X=YX = YX=Y. Pre n=2n=2n=2 totiž postupnosť priamok p1,…,pn−1p_1,\dots,p_{n-1}p1​,…,pn−1​ je vlastne jediná priamka. Kedykoľvek n>2n>2n>2, tak tvrdenie by naozaj platilo, a to spôsobuje zmätok.

3Úplná indukcia

V predošlých úlohách sme si v indukčnom kroku vždy povedali, že tvrdenie platí pre nejaké nnn a následne ho dokazovali pre n+1n+1n+1. V skutočnosti môžeme však predpokladať niečo silnejšie. Napríklad majme nejaké tvrdenie pre všetky prirodzené čísla nnn, ktoré dokazujeme indukciou. Najprv ho samozrejme dokážeme pre n=1n=1n=1. Následne predpokladáme, že platí pre všetky 1,2,…,n1,2,\dots,n1,2,…,n a dokážeme ho pre n+1n+1n+1 – namiesto toho, aby sme predpokladali len že platí pre nejaké nnn. Tento obrat je veľmi bežný v komplexnejších dôkazoch a nazýva sa úplná indukcia. Ilustrujeme si ju na príklade:

Tvrdenie 1

Veta o rozklade na prvočísla

Každé celé číslo n>1n>1n>1 sa dá rozložiť na súčin niekoľkých nie nutne rôznych prvočísel.

Dôkaz

Tvrdenie zjavne platí pre n=2n=2n=2, ktoré je samo osebe prvočíslom. Predpokladajme, že sme tvrdenie dokázali pre 2,3,…,n2,3,\dots,n2,3,…,n. Vezmime si teraz číslo n+1n+1n+1. Ak je prvočíslo, tak sme hotoví. Ak nie je prvočíslo, tak to znamená, že existujú dve celé čísla a>1a>1a>1 a b>1b>1b>1 také, že n+1=abn+1=abn+1=ab. Keďže aaa aj bbb sú viac ako 1, tak obe sú menej ako n+1n+1n+1, teda najviac nnn. Na obe z nich môžeme použiť indukčný predpoklad, a síce, že sa dajú napísať ako súčin prvočísel. Tým pádom sa ale ako súčin prvočísel dá napísať aj ich súčin ababab, čo sme potrebovali dokázať.

Všimnime si, že v tomto dôkaze sme nemohli použiť tradičnú indukciu, striktne potrebujeme, že čísla a,ba,ba,b sú menšie než n+1n+1n+1.

Ďalej si uvedomme, že bežná indukcia je špeciálnym prípadom úplnej indukcie – predsa len, že v predpoklade, že tvrdenie platí pre všetky 1,2,…,n1,2,\dots,n1,2,…,n, je zahrnuté aj to, že platí pre nnn, z čoho vychádzame pri bežnej indukcii. Keď vymýšľame riešenie indukciou, je preto užitočnejšie premýšľať rovno v štýle úplnej indukcie, o nič sa neukrátime.

Ďalší tradičný výsledok je existencia jednoznačného zápisu v binárnej sústave.

Príklad 5

Dokážte, že každé prirodzené číslo sa dá zapísať ako súčet navzájom rôznych mocnín dvojky.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí 1=201=2^01=20. Predpokladajme, že tvrdenie platí pre všetky prirodzené čísla menšie ako nnn. Ak je nnn mocnina dvojky, tak sme hotoví. Inak nájdeme najväčšiu mocninu dvojky 2k<n2^k < n2k<n. Číslo n−2kn-2^kn−2k je kladné a menšie ako nnn, takže podľa indukčného predpokladu sa dá zapísať ako súčet rôznych mocnín dvojky. Navyše n−2k<2kn - 2^k < 2^kn−2k<2k (lebo 2k+1>n2^{k+1} > n2k+1>n), takže v jeho rozklade sa 2k2^k2k nevyskytuje. Pripočítaním 2k2^k2k dostaneme zápis nnn ako súčet rôznych mocnín dvojky.

Vyskúšajte si podobný dôkaz na ťažších príkladoch:

Úloha 2

Zeckendorfova veta, existencia

Dokážte, že každé kladné celé číslo sa dá zapísať ako súčet navzájom nesusedných Fibonacciho čísel.

1Nápoveda

Ideme indukciou. Označme nnn číslo, ktoré sa snažíme zapísať ako súčet. Oplatí sa uvážiť najväčšie Fibonacciho číslo neprevyšujúce nnn, napr. FmF_mFm​, a použiť indukčný predpoklad na n−Fmn-F_mn−Fm​. Sme hotoví?

2Nápoveda

Ešte nie sme hotoví. Potrebujeme sa vysporiadať s tým, že zápis n−Fmn-F_mn−Fm​ môže obsahovať Fm−1F_{m-1}Fm−1​, čo by pokazilo susednosť. Lenže čo ak n−Fm=Fm−1+⋯n-F_m=F_{m-1}+\cdotsn−Fm​=Fm−1​+⋯?

✓Riešenie

Pre najmenšie prirodzené čísla tvrdenie platí (napr. 1=F2,2=F31=F_2, 2=F_31=F2​,2=F3​). Predpokladajme, že sa požadovaným spôsobom dá zapísať každé číslo menšie ako nnn. Nájdime najväčšie Fibonacciho číslo Fm≤nF_m \le nFm​≤n. Ak n=Fmn=F_mn=Fm​, sme hotoví. Inak je číslo n−Fmn-F_mn−Fm​ kladné a ostro menšie ako nnn, takže podľa indukčného predpokladu ho vieme zapísať ako súčet navzájom nesusedných Fibonacciho čísel.

Pripočítaním FmF_mFm​ by sme dostali zápis pre nnn. Problém by nastal len vtedy, ak by v zápise čísla n−Fmn-F_mn−Fm​ vystupovalo číslo Fm−1F_{m-1}Fm−1​ (alebo väčšie). V takom prípade by bol celý zápis aspoň Fm−1F_{m-1}Fm−1​, a teda n−Fm≥Fm−1n-F_m \ge F_{m-1}n−Fm​≥Fm−1​. Z toho však dostávame n≥Fm+Fm−1=Fm+1n \ge F_m + F_{m-1} = F_{m+1}n≥Fm​+Fm−1​=Fm+1​, čo je spor s tým, že FmF_mFm​ je najväčšie Fibonacciho číslo neprevyšujúce nnn.

Preto sa v zápise pre n−Fmn-F_mn−Fm​ nachádzajú len čísla nanajvýš Fm−2F_{m-2}Fm−2​. Doplnením čísla FmF_mFm​ teda nevznikne dvojica susedných Fibonacciho čísel a dostaneme platný zápis čísla nnn.

Iná číselná sústava je faktoriálová:

Úloha 3

Faktoriálová sústava

Dokážte, že každé kladné celé číslo nnn sa dá zapísať v tvare

n=a1⋅1!+a2⋅2!+⋯+ak⋅k!,n = a_1 \cdot 1! + a_2 \cdot 2! + \cdots + a_k \cdot k!,n=a1​⋅1!+a2​⋅2!+⋯+ak​⋅k!,

kde 0≤ai≤i0 \le a_i \le i0≤ai​≤i pre každé iii.

1Nápoveda

Ideme indukciou. Označme nnn číslo, ktoré sa snažíme takto zapísať. Uvážme najväčšie číslo kkk také, že k!≤nk! \leq nk!≤n. Trikom je vydeliť nnn číslom k!k!k! so zvyškom, teda zapísať n=a⋅k!+rn=a \cdot k! + rn=a⋅k!+r, kde 0≤r<k!0 \leq r < k!0≤r<k!. Kde môžeme použiť indukčný predpoklad? Čo nám zostane dokázať?

2Nápoveda

V prvom rade si uvedomme, že a≤ka \leq ka≤k (dokážte). To znamená, že pre r=0r=0r=0 sme hotoví a že pre r>0r>0r>0 vieme použiť indukčný predpoklad na rrr. Dostaneme tak už vyhovujúce vyjadrenie?

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 tvrdenie platí, 1=1⋅1!1 = 1 \cdot 1!1=1⋅1!. Predpokladajme, že sa požadovaným spôsobom dá zapísať každé číslo menšie ako nnn. Nájdime najväčšie číslo kkk také, že k!≤nk! \le nk!≤n a vydelme nnn číslom k!k!k! so zvyškom, teda n=ak⋅k!+rn = a_k \cdot k! + rn=ak​⋅k!+r, pričom 0≤r<k!0 \le r < k!0≤r<k!. Keďže k!k!k! bolo najväčšie možné, muselo pôvodne platiť n<(k+1)!n < (k+1)!n<(k+1)!, z čoho vyplýva

ak⋅k!+r<(k+1)!=(k+1)⋅k!ak⋅k!≤ak⋅k!+r<(k+1)⋅k!ak<k+1  ⟹  ak≤k.\begin{gather*} a_k \cdot k! + r < (k+1)! = (k+1) \cdot k! \cr a_k \cdot k! \le a_k \cdot k! + r < (k+1) \cdot k! \cr a_k < k+1 \implies a_k \le k. \end{gather*}ak​⋅k!+r<(k+1)!=(k+1)⋅k!ak​⋅k!≤ak​⋅k!+r<(k+1)⋅k!ak​<k+1⟹ak​≤k.​

Máme zaručené, že podmienka pre najvyššiu cifru je splnená. Ak r=0r=0r=0, sme hotoví. Inak máme 0<r<k!≤n0 < r < k! \le n0<r<k!≤n, teda rrr je ostro menšie ako nnn a môžeme naň použiť indukčný predpoklad. Dostaneme tak zápis r=a1⋅1!+⋯+am⋅m!r = a_1 \cdot 1! + \cdots + a_m \cdot m!r=a1​⋅1!+⋯+am​⋅m!.

Keďže r<k!r < k!r<k!, najväčší faktoriál v zápise rrr môže byť najviac (k−1)!(k-1)!(k−1)!, teda m≤k−1m \le k-1m≤k−1. Dosadením tohto zápisu za rrr do výrazu n=ak⋅k!+rn = a_k \cdot k! + rn=ak​⋅k!+r tak získame hľadaný zápis čísla nnn a žiadne dva faktoriály sa nám nesčítajú dokopy.

Dodajme, že aj pre Fibonacciho aj pre faktoriálovú sústavu sa dá dokázať unikátnosť (a samozrejme aj pre binárnu a našu desiatkovú). Dôkaz je ľahký, ale technický – opiera sa o všeobecný princíp: Majme sústavu, kde vieme vyjadriť 1 a v ktorej platí, že najväčšie číslo, ktoré vieme vyjadriť pomocou kkk cifier, je o 1 menšie ako najmenšie číslo, ktoré vieme vyjadriť pomocou k+1k+1k+1 cifier. V takejto sústave potom platí aj úplnosť (každé číslo sa dá vyjadriť) aj jednoznačnosť. Môžete si skúsiť toto tvrdenie rozmyslieť pre všetky skúmané sústavy (binárnu, Fibonacciho a faktoriálovú), už dokázané cvičenia môžu byť dobrou pomôckou :)

Technicky jedna z foriem úplnej indukcie je aj keď indukčný predpoklad použijeme pre iba dve menšie čísla, napr. n−2n-2n−2 a n−1n-1n−1. To vidieť často pri úlohách o rekurentných postupnostiach.

Príklad 6

Postupnosť je definovaná predpisom a1=0a_1 = 0a1​=0, a2=1a_2 = 1a2​=1 a

an=3an−1−2an−2a_n = 3a_{n-1}-2a_{n-2}an​=3an−1​−2an−2​

pre n≥3n \ge 3n≥3. Uhádnite explicitný vzorec pre ana_nan​ a dokážte ho indukciou.

✓Riešenie

Z malých hodnôt a1=0,a2=1,a3=3,a4=7,a5=15,a6=31a_1=0, a_2=1, a_3=3, a_4=7, a_5=15, a_6=31a1​=0,a2​=1,a3​=3,a4​=7,a5​=15,a6​=31 uhádneme an=2n−1−1a_n = 2^{n-1}-1an​=2n−1−1. Tento vzorec dokážeme indukciou:

Pre n=1n=1n=1 platí 20−1=02^0-1=020−1=0. Pre n=2n=2n=2 platí 21−1=12^1-1=121−1=1. Predpokladajme platnosť pre n−1n-1n−1 a nnn. Potom

an+1=3an−2an−1=3(2n−1−1)−2(2n−2−1)==3⋅2n−1−3−2n−1+2=2⋅2n−1−1=2n−1.\begin{gather*} a_{n+1} = 3a_n-2a_{n-1} = 3(2^{n-1}-1)-2(2^{n-2}-1)= \cr = 3\cdot 2^{n-1} - 3 - 2^{n-1} + 2 = 2\cdot 2^{n-1}-1 = 2^n-1. \end{gather*}an+1​=3an​−2an−1​=3(2n−1−1)−2(2n−2−1)==3⋅2n−1−3−2n−1+2=2⋅2n−1−1=2n−1.​

Cvičenie 10

Postupnosť je definovaná predpisom a1=1a_1 = 1a1​=1, a2=5a_2 = 5a2​=5 a

an=5an−1−6an−2a_n = 5a_{n-1}-6a_{n-2}an​=5an−1​−6an−2​

pre n≥3n \ge 3n≥3. Uhádnite explicitný vzorec pre ana_nan​ a dokážte ho indukciou.

✓Riešenie

Vyskúšaním a1=1,a2=5,a3=19,a4=65,a5=211a_1=1, a_2=5, a_3=19, a_4=65, a_5=211a1​=1,a2​=5,a3​=19,a4​=65,a5​=211 uhádneme vzorec an=3n−2na_n = 3^n-2^nan​=3n−2n. Tento dokážeme indukciou:

Pre n=1n=1n=1 platí 3−2=13-2=13−2=1. Pre n=2n=2n=2 platí 9−4=59-4=59−4=5. Predpokladajme platnosť pre n−1n-1n−1 a nnn. Potom

an+1=5an−6an−1=5(3n−2n)−6(3n−1−2n−1)==5⋅3n−5⋅2n−2⋅3n+3⋅2n==3⋅3n−2⋅2n=3n+1−2n+1.\begin{gather*} a_{n+1} = 5a_n-6a_{n-1} = 5(3^n-2^n)-6(3^{n-1}-2^{n-1}) = \cr = 5\cdot 3^n - 5\cdot 2^n - 2\cdot 3^n + 3\cdot 2^n = \cr = 3\cdot 3^n - 2\cdot 2^n = 3^{n+1}-2^{n+1}. \end{gather*}an+1​=5an​−6an−1​=5(3n−2n)−6(3n−1−2n−1)==5⋅3n−5⋅2n−2⋅3n+3⋅2n==3⋅3n−2⋅2n=3n+1−2n+1.​

Úloha 4

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn platí Fn≤φn−1F_n \le \varphi^{n-1}Fn​≤φn−1, kde FnF_nFn​ sú Fibonacciho čísla a φ=1+52\varphi = \frac{1+\sqrt{5}}{2}φ=21+5​​ je zlatý rez.

1Nápoveda

Numericky overíme pre n=1n=1n=1 a n=2n=2n=2. Ďalej funguje indukcia. Totiž, Fn=Fn−1+Fn−2F_n = F_{n-1}+F_{n-2}Fn​=Fn−1​+Fn−2​ pre n≥3n \ge 3n≥3.

2Nápoveda

Kľúčom pri dôkaze indukciou je fakt, že ϕ\phiϕ má tú magickú vlastnosť, že ϕ2=ϕ+1\phi^2=\phi+1ϕ2=ϕ+1 (overte).

✓Riešenie

Dôkaz prevedieme úplnou indukciou. Pre n=1n=1n=1 platí F1=1=φ0F_1 = 1 = \varphi^0F1​=1=φ0. Pre n=2n=2n=2 platí F2=1≤φ1F_2 = 1 \le \varphi^1F2​=1≤φ1, čo platí, keďže φ>5/2>1\varphi > \sqrt{5}/2 > 1φ>5​/2>1.

Predpokladajme, že tvrdenie platí pre dané nnn a n−1n-1n−1. Pre n+1n+1n+1 máme Fn+1=Fn+Fn−1F_{n+1} = F_n + F_{n-1}Fn+1​=Fn​+Fn−1​. Z indukčného predpokladu vieme tento súčet odhadnúť:

Fn+1≤φn−1+φn−2=φn−2(φ+1).F_{n+1} \le \varphi^{n-1} + \varphi^{n-2} = \varphi^{n-2}(\varphi+1).Fn+1​≤φn−1+φn−2=φn−2(φ+1).

Pre φ\varphiφ platí identita φ2=φ+1\varphi^2 = \varphi+1φ2=φ+1, ktorú ľahko overíme. Dosadením máme

Fn+1≤φn−2⋅φ2=φn.F_{n+1} \le \varphi^{n-2}\cdot \varphi^2 = \varphi^n.Fn+1​≤φn−2⋅φ2=φn.

Tým je indukčný krok dokázaný.

Úloha 5

Nech xxx je reálne číslo také, že x+1xx+\frac{1}{x}x+x1​ je racionálne. Dokážte, že potom aj xn+1xnx^n+\frac{1}{x^n}xn+xn1​ je racionálne pre každé prirodzené nnn.

1Nápoveda

Ideme indukciou. Aby sme spravili prechod z nnn na n+1n+1n+1, tak vynásobíme výraz pre nnn vhodným výrazom.

2Nápoveda

Kľúčové násobenie je výrazom x+1xx+\frac 1xx+x1​. Následne sa objaví, že náš indukčný predpoklad musí byť úplný.

✓Riešenie

Tvrdenie dokážeme úplnou indukciou. Pre n=1n=1n=1 je x+1xx+\frac{1}{x}x+x1​ racionálne priamo zo zadania. Pre n=2n=2n=2 máme

x2+1x2=(x+1x)2−2,x^2+\frac{1}{x^2} = \left(x+\frac{1}{x}\right)^2-2,x2+x21​=(x+x1​)2−2,

čo je zjavne racionálne číslo.

Predpokladajme, že tvrdenie platí pre všetky prirodzené čísla až po nejaké nnn a n−1n-1n−1, kde n≥2n \ge 2n≥2.

xn+1+1xn+1=(xn+1xn)(x+1x)−(xn−1+1xn−1).x^{n+1}+\frac{1}{x^{n+1}} = \left(x^n+\frac{1}{x^n}\right)\left(x+\frac{1}{x}\right) - \left(x^{n-1}+\frac{1}{x^{n-1}}\right).xn+1+xn+11​=(xn+xn1​)(x+x1​)−(xn−1+xn−11​).

Z indukčného predpokladu sú xn+1xnx^n+\frac{1}{x^n}xn+xn1​ a xn−1+1xn−1x^{n-1}+\frac{1}{x^{n-1}}xn−1+xn−11​ racionálne čísla. Keďže aj x+1xx+\frac{1}{x}x+x1​, celá pravá strana je racionálna. Tým je indukčný krok hotový.

4Ďalšie formy indukcie

V doterajších úlohách sme sa stretli s dvoma typmi indukčných predpokladov: že tvrdenie platí pre nnn alebo že platí pre vhodné čísla neprevyšujúce nnn. Následne sme z toho dokazovali, že tvrdenie platí pre n+1n+1n+1. Fantázii sa však medze nekladú, pokojne sa môže vyskytnúť indukcia, že z nnn dokážeme n+2n+2n+2, tým pádom potrebujeme tvrdenie dokázať pre po sebe idúce základy.

Príklad 7

Dokážte, že každé celé číslo n≥2n \ge 2n≥2 sa dá zapísať v tvare n=2a+3bn = 2a + 3bn=2a+3b, kde a,ba,ba,b sú nezáporné celé čísla.

✓Riešenie

Dôkaz urobíme indukciou s krokom 2, čo znamená, že potrebujeme dva po sebe idúce základy. Overíme ich priamo: 2=2⋅12 = 2\cdot 12=2⋅1 a 3=3⋅13 = 3\cdot 13=3⋅1.

Predpokladajme, že tvrdenie platí pre dané n≥2n \ge 2n≥2, teda n=2a+3bn = 2a+3bn=2a+3b. Potom n+2=2(a+1)+3bn+2 = 2(a+1)+3bn+2=2(a+1)+3b, takže tvrdenie platí aj pre n+2n+2n+2.

Poznámka. Pre zaujímavosť dodajme, ako je všeobecne: Pre dve nesúdeliteľné kladné celé čísla ppp a qqq sa dá dokázať, že každé celé číslo n≥pq−p−q+1n \ge pq-p-q+1n≥pq−p−q+1 sa dá zapísať ako n=pa+qbn=pa+qbn=pa+qb pre nezáporné a,ba,ba,b. Číslo pq−p−qpq-p-qpq−p−q sa volá Frobeniovo číslo a je to najväčšie celé číslo, ktoré sa takto zapísať nedá. V našom prípade je 2⋅3−2−3=12\cdot 3-2-3=12⋅3−2−3=1.

Ďalšia fascinujúca forma indukcie je vidieť v Cauchyho dôkaze AG nerovnosti, kedy najprv ideme hore a potom dole.

Tvrdenie 2

AG nerovnosť

Pre kladné reálne čísla a1,a2,…,ana_1,a_2,\dots,a_na1​,a2​,…,an​ platí

a1+a2+⋯+ann≥a1a2⋯ann,\frac{a_1+a_2+\cdots+a_n}{n} \ge \sqrt[ n ] {a_1 a_2 \cdots a_n},na1​+a2​+⋯+an​​≥na1​a2​⋯an​​,

pričom rovnosť nastáva práve vtedy, keď a1=a2=⋯=ana_1=a_2=\cdots=a_na1​=a2​=⋯=an​.

Dôkaz

Dôkaz pozostáva z dvoch krokov: najprv dokážeme nerovnosť pre všetky mocniny dvojky n=2kn = 2^kn=2k a potom ukážeme, že z platnosti pre nnn premenných vyplýva platnosť pre n−1n-1n−1 premenných. Tieto dva kroky dokopy pokryjú všetky prirodzené čísla.

Krok nahor (z nnn na 2n2n2n): Pre n=2n=2n=2 máme dokázať, že a1+a22≥a1a2\frac{a_1+a_2}{2} \ge \sqrt{a_1 a_2}2a1​+a2​​≥a1​a2​​, čo je ekvivalentné (a1−a2)2≥0(\sqrt{a_1}-\sqrt{a_2})^2 \ge 0(a1​​−a2​​)2≥0, a to platí vždy.

Predpokladajme, že nerovnosť platí pre nnn premenných. Pre 2n2n2n premenných rozdelíme čísla na dve skupiny po nnn. Označme

A=a1+⋯+ann,B=an+1+⋯+a2nn.A = \frac{a_1+\cdots+a_n}{n}, \qquad B = \frac{a_{n+1}+\cdots+a_{2n}}{n}.A=na1​+⋯+an​​,B=nan+1​+⋯+a2n​​.

Z indukčného predpokladu pre obe skupiny máme

A≥a1⋯ann,B≥an+1⋯a2nn.A \ge \sqrt[ n ]{a_1 \cdots a_n}, \qquad B \ge \sqrt[ n ]{a_{n+1} \cdots a_{2n}}.A≥na1​⋯an​​,B≥nan+1​⋯a2n​​.

Priemer všetkých 2n2n2n čísel je A+B2\frac{A+B}{2}2A+B​. Zo základného prípadu pre dve premenné vieme, že A+B2≥AB\frac{A+B}{2} \ge \sqrt{AB}2A+B​≥AB​. Teda

a1+⋯+a2n2n=A+B2≥AB≥≥a1⋯ann⋅an+1⋯a2nn=a1⋯a2n2n.\begin{gather*} \frac{a_1+\cdots+a_{2n}}{2n} = \frac{A+B}{2} \ge \sqrt{AB} \ge \cr \ge \sqrt{\sqrt[ n ]{a_1 \cdots a_n} \cdot \sqrt[ n ]{a_{n+1} \cdots a_{2n}}} = \sqrt[ 2n ]{a_1 \cdots a_{2n}}. \end{gather*}2na1​+⋯+a2n​​=2A+B​≥AB​≥≥na1​⋯an​​⋅nan+1​⋯a2n​​​=2na1​⋯a2n​​.​

Krok nadol (z nnn na n−1n-1n−1): Predpokladajme, že nerovnosť platí pre nnn premenných, a vezmime si n−1n-1n−1 nezáporných reálnych čísel a1,…,an−1a_1,\dots,a_{n-1}a1​,…,an−1​. Položme

an=a1+⋯+an−1n−1a_n = \frac{a_1+\cdots+a_{n-1}}{n-1}an​=n−1a1​+⋯+an−1​​

teda ana_nan​ je priemer zvyšných čísel. Potom

a1+⋯+an−1+ann=(n−1)an+ann=an.\frac{a_1+\cdots+a_{n-1}+a_n}{n} = \frac{(n-1)a_n+a_n}{n} = a_n.na1​+⋯+an−1​+an​​=n(n−1)an​+an​​=an​.

Z predpokladu pre nnn premenných dostávame

an=a1+⋯+ann≥a1⋯an−1⋅ann.a_n = \frac{a_1+\cdots+a_n}{n} \ge \sqrt[ n ]{a_1 \cdots a_{n-1} \cdot a_n}.an​=na1​+⋯+an​​≥na1​⋯an−1​⋅an​​.

Umocnením na nnn-tú máme ann≥a1⋯an−1⋅ana_n^n \ge a_1 \cdots a_{n-1} \cdot a_nann​≥a1​⋯an−1​⋅an​, a po vydelení kladným ana_nan​ dostaneme

ann−1≥a1⋯an−1,a_n^{n-1} \ge a_1 \cdots a_{n-1},ann−1​≥a1​⋯an−1​,

čiže

(a1+⋯+an−1n−1)n−1≥a1⋯an−1,\left(\frac{a_1+\cdots+a_{n-1}}{n-1}\right)^{n-1} \ge a_1 \cdots a_{n-1},(n−1a1​+⋯+an−1​​)n−1≥a1​⋯an−1​,

čo je presne AG nerovnosť pre n−1n-1n−1 premenných umocnená na n−1n-1n−1.

5Čo sme sa naučili

  • Tvrdenia zahŕňujúce prirodzené čísla sa často dajú dokázať matematickou indukciou.
  • Môžeme v nej predpokladať nielen to, že tvrdenie platí pre dané nnn, ale rovno že platí napr. pre 1,2,…,n1,2,\dots,n1,2,…,n.
  • Občas sa oplatí robiť aj veľké kroky, napr. z nnn do n+2n+2n+2, alebo 2n2n2n, prípadne aj späť (z nnn na n−1n-1n−1).
  • Indukcia môže byť nielen podľa jednej premennej, ale aj podľa súčtu premenných.

Na čo si dávať pozor:

  • Vždy overíme malé prípady a do riešenia zapíšeme, že sme to urobili.
  • Indukcia môže zlyhať na tom, že na indukčný krok potrebujeme napr. n≥2n \ge 2n≥2 namiesto n≥1n \ge 1n≥1, oplatí sa spraviť si tento indukčný krok aspoň v hlave pre malé nnn.
  • Ak indukcia používa n−1n-1n−1 aj n−2n-2n−2, tak potrebujeme dva základy.

6Úlohy

Príkladov na indukciu je naozaj veľa a ako sme videli, dá sa použiť v prakticky všetkých oblastiach matematiky a dokazuje sa pomocou nej mnoho zaujímavých myšlienok. Môžete si vyskúšať nasledovné, radené približne podľa obtiažnosti.

Úloha 6

Dokážte, že pre každé prirodzené číslo nnn existujú prirodzené čísla a,ba,ba,b také, že (1+2)n=a2+b(1+\sqrt{2})^n = a\sqrt{2}+b(1+2​)n=a2​+b.

1Nápoveda

Postupujeme indukciou. Kľúčom je predpokladanú rovnosť (1+2)n=a2+b(1+\sqrt{2})^n = a\sqrt{2}+b(1+2​)n=a2​+b vynásobiť 1+21+\sqrt{2}1+2​ a upraviť.

✓Riešenie

Pre n=1n=1n=1 platí (1+2)1=1⋅2+1(1+\sqrt{2})^1 = 1\cdot\sqrt{2}+1(1+2​)1=1⋅2​+1, teda a=b=1a=b=1a=b=1. Predpokladajme, že (1+2)n=a2+b(1+\sqrt{2})^n = a\sqrt{2}+b(1+2​)n=a2​+b pre nejaké prirodzené a,ba,ba,b. Potom

(1+2)n+1=(a2+b)(1+2)==(2a+b)2+(a+b).\begin{gather*} (1+\sqrt{2})^{n+1} = (a\sqrt{2}+b)(1+\sqrt{2}) = \cr = (2a+b)\sqrt{2}+(a+b). \end{gather*}(1+2​)n+1=(a2​+b)(1+2​)==(2a+b)2​+(a+b).​

Keďže a,ba,ba,b sú prirodzené, tak aj 2a+b2a+b2a+b a a+ba+ba+b sú prirodzené, čo je tvrdenie pre n+1n+1n+1.

Úloha 7

V rade máme nnn žiaroviek. Na začiatku sú všetky zhasnuté. Každú minútu buď zapneme práve jednu zhasnutú žiarovku, alebo zhasneme práve jednu rozsvietenú. Dokážte, že vieme ťahy voliť tak, aby sme postupne prešli každou zo všetkých možných konfigurácií práve raz.

1Nápoveda

Aby sme si vôbec boli istí, či sme prešli všetky konfigurácie, potrebujeme vedieť, koľko ich vlastne je.

2Nápoveda

Odpoveď na otázku počtu žiaroviek dostaneme tak, že si uvedomíme, že každá žiarovka je buď vypnutá alebo zapnutá, potom môžeme použiť pravidlo súčinu.

3Nápoveda

Vyskúšame si malé prípady. Keď vieme urobiť algoritmus pre nejaké nnn, vieme ho modifikovať a urobiť algoritmus pre n+1n+1n+1?

4Nápoveda

Pre n=1n=1n=1 nám stačí jedno prepnutie. Pre n=2n=2n=2 postupujeme napr. takto: XX→XO→OX→XXXX \rightarrow XO \rightarrow OX \rightarrow XXXX→XO→OX→XX. Čo pre n=3n=3n=3? Trikom je poslednú žiarovku na začiatku nechať vypnutú a potom ju vo vhodnú chvíľu zapnúť. Formálne používame indukčný predpoklad, že úlohu vieme vyriešiť pre menšie nnn.

✓Riešenie

V prvom rade, keďže každá žiarovka môže byť len zapnutá alebo zhasnutá, celkový počet konfigurácií pre nnn žiaroviek je z pravidla súčinu 2n2^n2n.

Teraz dokážeme tvrdenie o tom, že všetky konfigurácie sú prepínaním dosiahnuteľné, matematickou indukciou podľa nnn.

Pre n=1n=1n=1 máme 21=22^1=221=2 konfigurácie, stačí zhasnutú žiarovku zapnúť. Predpokladajme, že pre nejaké nnn existuje vyhovujúca postupnosť ťahov prechádzajúca všetkými 2n2^n2n konfiguráciami, pričom začíname zo stavu samých zhasnutých žiaroviek.

Pre n+1n+1n+1 žiaroviek postupujeme nasledovne: Najprv necháme (n+1)(n+1)(n+1)-vú žiarovku zhasnutú a na prvých nnn žiarovkách vykonáme predpokladanú postupnosť ťahov pre nnn žiaroviek. Tým prejdeme všetkých 2n2^n2n konfigurácií, v ktorých je posledná žiarovka zhasnutá. Následne zapneme (n+1)(n+1)(n+1)-vú žiarovku. Teraz vykonáme postupnosť ťahov pre prvých nnn žiaroviek v opačnom poradí (od konca na začiatok). Keďže pôvodná postupnosť menila vždy práve jednu žiarovku, platí to aj pre obrátenú. Takto postupne prejdeme zvyšných 2n2^n2n konfigurácií, v ktorých je posledná žiarovka zapnutá.

Dokopy sme prešli 2n+2n=2n+12^n+2^n=2^{n+1}2n+2n=2n+1 konfigurácií, a keďže sme najprv prešli všetky so zhasnutou a potom všetky so zapnutou poslednou žiarovkou, žiadna konfigurácia sa nezopakovala. Navštívili sme teda každú konfiguráciu práve raz, čím je indukčný krok hotový.

Úloha 8

Máme čokoládu rozmerov 8×38 \times 38×3. Lámeme ju po hranách na jednotlivé štvorčeky 1⋅11 \cdot 11⋅1 (po hranách znamená, že nevieme ulomiť napr. z rohu). Aký najmenší počet zlomení potrebujeme na to, aby všetky kusy boli 1×11 \times 11×1?

1Nápoveda

Keď si to skúšame, môžeme si všimnúť, že počet zlomení je vždy rovnaký. Je to náhoda? Koľko to vychádza? Ako by sme to dokázali?

2Nápoveda

Trik je riešiť zovšeobecnenú úlohu: Máme čokoládu m×nm \times nm×n, kde m,nm,nm,n sú prirodzené čísla. Chceme dokázať, že na jej zlomenie potrebujeme mn−1mn-1mn−1 zlomení. Trikom ako na to je matematická indukcia, napr. podľa m+nm+nm+n.

3Nápoveda

Idea indukčného predpokladu je, že zlomením m×nm \times nm×n na dve čokolády vždy vyrobíme dve čokolády, ktoré majú menší súčet rozmerov než pôvodná m+nm+nm+n. Vieme teda aplikovať indukčný predpoklad a už je to len trocha algebry.

✓Riešenie

Ukážeme, že pre čokoládu m×nm \times nm×n potrebujeme vždy presne mn−1mn-1mn−1 zlomení bez ohľadu na stratégiu. Pre zadanú čokoládu 8×38 \times 38×3 to teda je 232323 zlomení.

Tvrdenie dokážeme úplnou indukciou podľa súčtu rozmerov k=m+nk = m+nk=m+n. Pre k=2k=2k=2 máme čokoládu 1×11 \times 11×1, ktorú už netreba lámať, čo zodpovedá 1⋅1−1=01\cdot 1 - 1 = 01⋅1−1=0.

Predpokladajme, že tvrdenie platí pre všetky čokolády so súčtom rozmerov ostro menším ako m+nm+nm+n. Prvým zlomením čokolády m×nm \times nm×n dostaneme dve menšie časti. Bez ujmy na všeobecnosti predpokladajme, že sme zlomili stranu dĺžky mmm. Tým vznikli kusy m1×nm_1 \times nm1​×n a m2×nm_2 \times nm2​×n, pričom m1+m2=mm_1+m_2=mm1​+m2​=m.

Súčty rozmerov oboch nových kusov sú m1+nm_1+nm1​+n a m2+nm_2+nm2​+n, čo sú zjavne čísla ostro menšie ako m+nm+nm+n. Podľa indukčného predpokladu tak na ich úplné rozlámanie potrebujeme m1n−1m_1n-1m1​n−1 a m2n−1m_2n-1m2​n−1 zlomení. Celkový počet zlomení našej čokolády potom bude

1+(m1n−1)+(m2n−1)=(m1+m2)n−1=mn−1.1 + (m_1n-1) + (m_2n-1) = (m_1+m_2)n - 1 = mn-1.1+(m1​n−1)+(m2​n−1)=(m1​+m2​)n−1=mn−1.

Tým je indukčný krok hotový. Každé rozlámanie čokolády m×nm \times nm×n vyžaduje práve mn−1mn-1mn−1 krokov, najmenší počet je teda rovnako mn−1mn-1mn−1.

Úloha 9*

Máme daných 42 miest takých, že medzi každými dvomi vedie jednosmerná ulica. Dokážte, že existuje miesto také, že z neho vieme vyraziť a prejsť cez všetky ostatné mestá.

1Nápoveda

Kľúčom je použiť úplnú indukciu. Vyriešime malé prípady. Kľúčová otázka ale je: ako vieme prípad menšie nnn použiť pre väčšie?

2Nápoveda

Trikom je, že si vezmeme jedno mesto, napríklad XXX, a zvyšné mestá si rozdelíme na dve množiny: množinu miest, ktoré vchádzajú do XXX; a množinu miest, ktoré vychádzajú z XXX. Niektoré z týchto množín môžu byť prázdne. Určite však obe budú menšie ako finálna množina (lebo sme XXX dali stranou).

✓Riešenie

Tvrdenie dokážeme úplnou indukciou podľa počtu miest nnn.

Pre n=1n=1n=1 tvrdenie zjavne platí (cesta pozostáva z jediného mesta). Predpokladajme, že tvrdenie platí pre každý počet miest kkk, kde 1≤k<n1 \le k < n1≤k<n.

Majme n≥2n \ge 2n≥2 miest. Zvoľme si ľubovoľné mesto XXX. Zvyšných n−1n-1n−1 miest rozdelíme na dve disjunktné množiny: množinu AAA tvorenú mestami, z ktorých vedie ulica do XXX, a množinu BBB tvorenú mestami, do ktorých vedie ulica z XXX.

Ak je množina AAA neprázdna, platí 1≤∣A∣<n1 \le |A| < n1≤∣A∣<n. Podľa indukčného predpokladu len pre túto množinu existuje cesta prechádzajúca všetkými jej mestami; nech táto cesta končí v nejakom meste U∈AU \in AU∈A. Keďže U∈AU \in AU∈A, vedie ulica z UUU do XXX.

Ak je množina BBB neprázdna, platí 1≤∣B∣<n1 \le |B| < n1≤∣B∣<n. Podobne podľa indukčného predpokladu len pre túto množinu existuje cesta prechádzajúca všetkými jej mestami; nech táto cesta začína v nejakom meste V∈BV \in BV∈B. Keďže V∈BV \in BV∈B, vedie ulica z XXX do VVV.

Celkovú cestu vytvoríme spojením týchto úsekov a rozoberieme prípady podľa toho, či boli množiny prázdne:

  • Ak sú AAA aj BBB neprázdne, prejdeme cestu v AAA končiacu v UUU, odtiaľ prejdeme do XXX, a následne z XXX do VVV, odkiaľ prejdeme zvyšok cesty v BBB.
  • Ak je AAA prázdna (teda ∣B∣=n−1≥1|B|=n-1 \ge 1∣B∣=n−1≥1), začneme rovno v XXX a prejdeme do VVV, odkiaľ pokračujeme cestou v BBB.
  • Ak je BBB prázdna (teda ∣A∣=n−1≥1|A|=n-1 \ge 1∣A∣=n−1≥1), prejdeme cestu v AAA končiacu v UUU a odtial prejdeme do XXX, kde naša cesta skončí.

V každom prípade sme zostrojili cestu prechádzajúcu cez všetky z nnn miest, čím je indukčný krok hotový. Tvrdenie teda platí pre všetky prirodzené nnn, špeciálne aj pre n=42n=42n=42.

Úloha 10*

Dokážte, že pre všetky prirodzené čísla nnn a kkk platí

k!∣n(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)k! \mid n(n+1)(n+2)\cdots(n+k-1)k!∣n(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)

(slovne: k!k!k! delí súčin kkk po sebe idúcich prirodzených čísel)

1Nápoveda

Máme dve prirodzené premenné nnn a kkk, nie je jasné, podľa čoho indukovať. Idea je indukovať podľa oboch, najprv podľa kkk a pri snahe dokázať tvrdenie pre k+1k+1k+1 indukujeme podľa nnn.

2Nápoveda

Najprv vyriešime k=1k=1k=1. Potom predpokladáme, že tvrdenie platí pre k−1k-1k−1. Následne ideme indukciou podľa nnn. Po vyriešení n=1n=1n=1 predpokladáme platnosť pre dané nnn. Následne pri označení P(n)=n(n+1)⋯(n+k−1)P(n) = n(n+1)\cdots(n+k-1)P(n)=n(n+1)⋯(n+k−1) potrebujeme k!∣P(n+1)k! \mid P(n+1)k!∣P(n+1). Trikom je pozrieť sa na P(n+1)−P(n)P(n+1)-P(n)P(n+1)−P(n). Po ceste sa oplatí nájsť miesto, kde vieme použiť indukčný predpoklad pre k−1k-1k−1.

✓Riešenie

Označme P(n)=n(n+1)⋯(n+k−1)P(n) = n(n+1)\cdots(n+k-1)P(n)=n(n+1)⋯(n+k−1). Tvrdenie dokazujeme indukciou podľa kkk.

Pre k=1k=1k=1 je P(n)=nP(n) = nP(n)=n a 1!=11! = 11!=1, čo platí triviálne. Predpokladajme, že tvrdenie platí pre k−1k-1k−1, teda (k−1)!(k-1)!(k−1)! delí súčin ľubovoľných k−1k-1k−1 po sebe idúcich čísel. Teraz dokazujeme, že k!∣P(n)k! \mid P(n)k!∣P(n) pre všetky nnn, indukciou podľa nnn.

Pre n=1n=1n=1 je P(1)=k!P(1) = k!P(1)=k!, čo je zjavne deliteľné k!k!k!. Predpokladajme platnosť pre dané nnn. Potom

P(n+1)−P(n)=(n+1)(n+2)⋯(n+k)−n(n+1)⋯(n+k−1)==(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)⋅[(n+k)−n]=k⋅(n+1)(n+2)⋯(n+k−1).\begin{gather*} P(n+1) - P(n) = (n+1)(n+2)\cdots(n+k) - n(n+1)\cdots(n+k-1)=\\ = (n+1)(n+2)\cdots(n+k-1)\cdot[(n+k)-n] = k\cdot (n+1)(n+2)\cdots(n+k-1). \end{gather*}P(n+1)−P(n)=(n+1)(n+2)⋯(n+k)−n(n+1)⋯(n+k−1)==(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)⋅[(n+k)−n]=k⋅(n+1)(n+2)⋯(n+k−1).​

Výraz (n+1)(n+2)⋯(n+k−1)(n+1)(n+2)\cdots(n+k-1)(n+1)(n+2)⋯(n+k−1) je súčin k−1k-1k−1 po sebe idúcich čísel, takže podľa indukčného predpokladu pre k−1k-1k−1 je deliteľný (k−1)!(k-1)!(k−1)!. Teda P(n+1)−P(n)P(n+1)-P(n)P(n+1)−P(n) je deliteľné k⋅(k−1)!=k!k\cdot(k-1)! = k!k⋅(k−1)!=k!. Keďže P(n)P(n)P(n) je deliteľné k!k!k!, je deliteľné aj P(n+1)P(n+1)P(n+1).

Poznámka. Existuje jednoduchý kombinatorický dôkaz tejto úlohy – tvrdenie vyplýva z toho, že kombinačné číslo

(n+k−1k)=n(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)k!{n+k-1 \choose k} = \frac{n(n+1)(n+2)\cdots(n+k-1)}{k!}(kn+k−1​)=k!n(n+1)(n+2)⋯(n+k−1)​

je celé. Uvedené riešenie ukazuje, že sa to dá dokázať aj teóreticko-číselne.

Komentáre

Obsah

  • 1Úvod
  • 2Základná indukcia
  • 3Úplná indukcia
  • 4Ďalšie formy indukcie
  • 5Čo sme sa naučili
  • 6Úlohy
  • Komentáre
MathComps LogoMathComps

Dlhodobobou víziou projektu je vytvoriť platformu pre začínajúcich i pokročilých riešiteľov matematických súťaží, ich tútorov a všetkých priaznivcov.

Navigácia

  • Úlohy
  • Materiály
  • Rozcestník

Projekt

  • O projekte
  • Sponzori

© 2026 MathComps•Patrik Bak•Súkromie a podmienky

MathComps LogoMathComps
ÚlohyMateriályRozcestníkNovinky
Prihlásiť sa